fričkov blud

Titulky na konci filmu sú super, za podmienky, že film ktorý ste si predtým pozreli nebol výplodom debila. Nebol a preto boli titulky super (teda skôr to biele pohyblivé na čiernom pozadí s hudbou v odposluchoch). Aj britské romantické komédie sú super. Super však nie je, keď paľce na nohe schytajú kŕč, veru aj tam sú svaly. Super takisto nie je keď je posteľ vzdialená od počítača 3 metre horizontálne a 2 metre vertikálne. Super nie je, keď máte hrdlo ako karburátor (priznám sa neviem, čo to je, načo sa to používa, ale znie to kuul) a môžete prehĺtať iba v takej časovej frekvencii v akej to v rámci bolesti uznáte za vhodné. Je nepomenovateľne zlé a nespravodlivé, že ženy musia rodiť a ja sa tu sťažujem s takými pitomosťami. Sloboda rodenia pre chlapov!

Ďalej nie sú super tieto veci - šupka na kakau, ľudia čo vám chcú dobre, vedecký konsenzus, ženy ktoré nie sú super, starobahno a všetky ostatné pivá, nick piersing, cholesterol, hudba z napoleon dynamite, poškrabané DVD ktoré nechce načítať, akademické prostredie, šport, zabudnutie sna, čaj, a ostatné nesuper veci.

A toto je super - JA, ženy ktoré sú super, RJD2 work it out, WS my doorbell, pretvarovanie sa že ma nebaví svet, monty python, láska a mier, blbosť, jeez, jazda na rýchlo sa pohybujúcom prepravnom prostriedku s hlavou vyklonenou von, chodenie so zatvorenými očami, anarchia, zaspávanie, frédéric bastiat, príčiny, moja teória vesmíru za rohom…

Minimálne šupka na kakau a JA sú dve neoddiskutovateľné veci v ležiace v protipóloch suprovosti. Ostatné veci majú opodstatnenie iba v určitom časopriestorovom kontexte.

dnešok je originálny úplne. Všetci sú originálni. Až na ten dnešok. Aj zajtra bude dnes. Aspoň, že úplne iný.

Dokonca aj chlapec z nápisom ABSOLUTE na bunde bol originálny. Nezapadol do Absolute dizajnu. Originalita je svojská vec. A ľudia si na ňu potrpia. V tej istej šaline plnej originálnych ľudí to bolo aj cítiť, chlapec povedal dievčaťu: “Ty seš taková průměrná” Dievča sa iba ľahko usmialo. Vedela, že v priestore plnom originálnych ľudí je svojou priemernosťou originálna. Dokonca i ja som bol. Originálny. Ako som sa hľadal, tak som sa hľadal, ale vo vnútri som sa dvakrát nenašiel. Do školy som teda vošiel z dobrým pocitom. Dnešok bude originálny. Stretol som ľudí, ktorí boli originálni - tvárili sa tak ako vždy. Aspoň vidno, že to s originalitou myslia vážne. Učiteľka sa na mňa usmiala a ukázala prstom. Úsmev som opetoval s radosťou - som predsa originál.

V škole ma čakala písomka, dokonca dve. Napísal som to úspešne, originálne, nie? Asi sa dám patentovať

P.S. dnešok je skvelý, lebo je jediný, zajtra už dnešok nebude existovať a bude iba včera. Zajtrajšok takisto zajtra nebude existovať, lebo bude dnes. Toľko z dnešného originálneho pohľadu.

A mám sa dobre (hneď to potvrdím) - mačička, kačička, rašpľa a kachlička. Vodička čľupká a kačka si hupká. Hup, hup, som ale hňup. Žlté kačičky sa člupkajú vo vodičke. Vodička je sqelá (všimnite si to q). Prišla aj Anička, sadla na koníčka a koník len hurá hop, preskočil hneď plot (graduje, do scény vstúpila Anička) Anička dušička neskáč už, zuby si zlomíš a prepichneš pľúcny trup. Anička spadla zos koníčka, kostička jej prepichla pľúcička (dráma, ale romantická). Kačička a mačička hrajú sa na predatórička. Jurko hneď pribehol Aničku pozvedol, vedel že koniec je už. Hrášok si podsypal, a chytro sa poviazal a pichol si medzi rebríčka, háčička. Anička a Juríček veselo si spievajú la-la-la (romantika). Tam na mráčikoch sa preháňajú … anjelíci - malí tlustí prežratí sloni.