jatotakniejetotak

Akademický tenis, poznáte. Je to nútené, aby vo vraj zdravom tele zostal zdravý vzduch, ale čo ten puch? A keďže pre dobro naše samotné to je, tak s jedným jediným ako kôl v plote kreditom sa musíme vysporiadať. Verbež učiteľská. Zápočet potom pozostáva z 30 násobného presunutia loptičky cez tú sieť, ktorá zavadzia rovno v strede. A tento piatok sme ho chceli dostať. Len akosi učiteľ náš nám neprichodil a namiesto neho sa tam ocitol nedočkavý zmrd, ktorý bol minútu v hale a minútu mimo. A tak sme si tenis užili naplno, akademicky. Asi takto

Pravidlá sú jednoduché, na ľavej strane ihriska hrajete dvojhru, nakoľko je pravá strana zabraná iným manschaftom. Snažíte sa trafiť loptičku a spoluhráča. Loptička sa triafa najlepšie bez dioptrií a spoluhráč so zrakom zostreným dioptriami. Hrajete na neho, na okno, stenu, strop, na vedľajších hráčov, na hráčky s vedľajšieho kurtu, na učiteľa, hrajete zo sedu, zo vzdialenosti jedného metra. Snažíte sa pokoriť rýchlostné rekordy smečov. Búrate pravidlá, obrodzujete tu konzervatívnu hru, pri ktorej sa ani len hovoriť nesmie. Hrajete s rúčkou, s vrcholom rúčky, rukou, nohou, hlavou. Experimentujete. Obrodzujete sa.

Pavel Horváth prevádzal hajling. Českomoravský český futbalový zväz čechov, vyjadril znepokojenie nad tým, že hajling bol prevádzaný iba čiastočne, čím sa Pavel Horváth sám diskvalifikoval. Slovami Alexandra Károlyiho. “Použil časť nacistického pozdravu, čím znevážil futbal. Odsudzujeme takéto sa správanie sa sa,”

Horváth ľutuje: “Gestá boli z mojej strany nešťastné a hneď som sa verejne ospravedlnil všetkým, ktorých sa mohli dotknúť. Jednoznačne vylučujem, že by išlo o akékoľvek rasistické gesto, ktoré ani neviem urobiť. Potom som ďalej pokračoval v upokojovaní fanúšikov, čo sa mi podarilo,”

Posúďte sami

Na hajling treba švih a aj iné fyziologické predispozície. Od futbalistu sa to priam žiada. Je smutné, že práve v tomto športe sa neprevádza ďalší druh športu. Futbal by tak dostal švih, ktorý jednak stráca obrovskou plochou ihriska a druhak by sa zadosťučinilo fanúšikom v hľadisku, ktorý hajling priam milujú.

Otázne však je, či si Horváth nezmýlil základnú filozofiu hajlingu. V žiadnom prípade sa nejedná o rasistické gesto, ale o preslávený 80 stupňový fašistický švih s heslom Heil Hilter.

Základné pravidlá tohoto športu sú však na iný článok.

zdroj: sme.sk

Stalo sa nešťastie, prehrali sme. Susedia pod nami už plačú. Cez okno bolo vidieť padajúceho muža s piateho poschodia. Malé deti dostávajú infarkty. Potokom sa z našich tvárí valí modrá, červená a zelená farba našej štátnej vlajky, ktorá má trpkú príchuť. Mali sme na to, mali…..skutočne.

Čo viac nám bolo treba? Hokejky boli? Boli. Dresy, korčule, suspenzory takisto. Všetci na ľade dokonca aj vedeli čo s tým. Tak prečo potom? Prečo sme prehrali? Hádam málo sme kričali? Priznám sa, že písmo je momentálne moja jediná forma komunikácie so svetom. Hlas je totiž mimo prevádzku. Aj vlajku sme doma mali, pivo bolo tiež. Tak kde je potom Bože chyba? Poviem ti to tak, máš to u mňa teraz nahnuté. Veď som ťa prosil, aby si dal tomuto malému národu a jeho úžasným ľuďom iba tak málo. Dobre Budaj mal na hlave banskobystrický erb, tak to si splnil prianie aspoň jednému človeku. Ale čo nám ostatným? Aj keď otázky zostanú nezodpovedané, ja sa stále musím pýtať. Prečo nie je puk guľatý?Prečo skoro celý národ, sa v určitej situácii správa ako zmagorený. Ako využiť jedine vo svoj prospech túto masívnu socializáciu (zneužiť je neadekvátne slovo)? A prečo mal Budaj ako jediný erb svojho mesta? A prečo na prilbe? A prečo Budaj? A prečo lebo?

Boh: „Preto.“

Bože, keď ti už toto nejako nevyšlo, mohol by si aspoň ľadový čaj zaradiť medzi nové olympijské disciplíny?