jatotakniejetotak

Minulosť nie je ako starý džbán. Hlavne nie u mňa. Roztrepaná na márne kúsky za sponzoringu mozgovo cudzopasných chorôb, môže byť tak maximálne mechom črepov. Len toľko som chcel, že tu napíšem jak si na dačo z minulosti spomeniem. A vôbec tomu, kvôli internosti črepov nebudete rozumieť.

Išiel som si tak skleslo (ale ne uplne, lebo novú bundu som si kúpil) z brigády do školy a za mnou som započul VYBÓÓÓRNE. Odvtedy som sa nemohol prestať smiať od ucha k uchu. Po prvé slovo “výborne” s prízvukom na špecifickom mieste patrí východu slovenska (takisto ako aj celá slovná zásoba z prízvukom zaveseným tak, že to čuc)

Ale to neni pointa. Pointa je kdesi tu, že sa mi črepy začali vznašať v hlave. Losovanie. Čo to len bude?

Erik, fajna je tota pomazanečka rybacia. Čo? Choo. (Choo je znak toho, že pomazanečka je fajna a pachne cela od ryby – choo sa vyfukuje cez usta, abo keď ste škaredy, tak cez pysky)

Všetci ste božie deti! Tak sa podľa toho aj spravajte.

Matikárka zo strednej školy. Nemal som ju rád.

Rozdeľovala žiakov na satanov a anjelíkov. Pre druhého matikára J.R. seniora som bol veľmi drzý. A tretí v duchu hesla opakovanie je matka múdrosti mi hovoril “Jakub ja ťa k maturite nepustím”. Pustil.

Keďže črepov dnes bolo na dnes iba toľko, tak idu ja … písať článok o nacionalizme

Fuj, scrap

a zos sitim v odposluchoch aj fajni.

Za prvé som si kúpil topánky HAhahHAha. Po veľa dňoch chodenia som si našiel také s logom cez pol topánky na boku, naomi klein nech berie čert. Za druhé bod za tretie nebude čiselne označený, je potom v tom chaos. Bol som posledný deň v práci (čítaj brigáde) aby mi v podvečer zavolal chlapík, že som bol taký šikovný, že ešte možem prísť – peniaze treba. Aj keď zlato je lepšie. Alebo taká platina….hm?

Samušo napísal niečo načo ja nemám odvahu, rozpravu o chlapoch postihnutých syndrómom niečoho čo môžeme nazvať vo svojej podstate, jadre celej veci, ako … blbosť, Monty Python. Iba to som chcel napísať. V tomto odseku podotýkam. Rád by som podotkol aj v ďalšom odseku. Číselne označenie pre jeho komplikovanosť nepoužijem (1542-100)/2 -x +sin0 a just nepoužijem. Just sa nesmie čítať ako džast.

Podotýkam. Dovolím si podotknúť aj v odseku ďalšom.

Podotýkam. V ďalšom odseku si už bohužiaľ nedovolím podotknúť nič.

Celkovo odsek piaty. A ujo autobusár nakázal pankáčovi, choď mi do tesca kúpiť dačo pod zub, bo boha zomieram. A pankáč vzal dubáky a šiel.

Po prosbách, ktorým som nemohol odolať vznikli skoro obsiahle skriptá k predmetu Politické systémy ČR, vera áno, vždy som chcel pomáhať študentskej svojeti. Uč sa i TY, tu.

Slovo VERU navrhujem povýšiť na veľmô užitočné slovo, pre národnú hrdlosť. Chytám sa vždy za ten textilný opasok, ktorý opasáva môj driečny driek, keď ja vyslovujem ho. A keď tam pridám aj EJ nôtiť idem. VERU tak!

Z decentne tragicky posmutnelej drámy BABEL som si ako lightmotív odniesol poznanie, že aj fatboy môže byť dobre zremixovaný. Funky house big beat fusion forever. Hnusoba tá angličtina. Aj tie anglické dievky, keby ste to len videli. Ale americké nie. lepšie stokrát vidieť ako raz čítať!

A s takým posolstvom sa lúčim zo svojím textovým editorom a odchádzam do sveta offline (najmä zajtra v robote)

_FM

Sa v prvom rade cítim zle, že na malom priestore musím zhrnúť dnešni deň. Nechce sa mi, ale jak furt sa zapriem a budem chlap. Priznám svoju ženskosť, farbu spoďárov a zložité konštrukcie slov, nad ktorími bi trebalo rozmíšľať radšej zahodím. Kúl? Nigdi.

Ráno sa začalo tradične o piatej. No išiel som spať o siedmej večer, tak sa nečudujte. A vobec, je to zdravé na rast (ešte mi treba aspoň 7 centimetrov a za hrsť rozumu, žeby som bou chlap) Dal som si sprchu a zubnou kefkou vičistil sandále. Potom zubi.

Na desiatu som sa dotiahol do školi. V škole nuda, aula preriedená ako po genocíde. Bolo tam cítiť sociológov. A tak von do prírodi. Kúpil som si baranicu a rukavice, skľal som cestou barana a ochutil ho šošovicovým prívarkom. Baran, keďže ešte čerstvý ani rozkusať sa nedal. Ďabla ho! Ľenča išla dole gágorom tak chitro jak zvikne vichodiť von. Teda ani baran celí, i ja lačni. Ženi na šošovicu nezaberali a tak balím a idem do iného revíra.

V hodnotení seminárki o SNS sa dozviem, že som to napísal. Hlavne, že je. Aj nula je dobrá. Človek sa neoprie o politologické schéma a ľabňe z nim jak zos schodoch. Bodaj ho. Kebi som vedel jak je toto schéma oblečené. Na ľahko? Alebo skôr zimne? V akom období písať jak? Za akého režimu? Čoho sa mám držať, pokom opakovať, pardón koho nasledovať? Oficiálne vihlásenie neni a ani nebude, preto abi bolo širšie poľe pôsobnosti.

Dakedi sa aspoň vedelo, že píšte všeci modrím perom. Dnes? Nariadia vám že to má dodržiavať určité štandardi, ale jaku farbu písma si vibrať nepíšu. Dnes je totiž defaultne nastavená čierna.

alebo ako si vytvoriť svet pre seba.

Už ma skutočne nebaví počúvať prednášky zo sociológie, alebo politológie. A aj keď nie som ekonóm, tak ani s ekonómie by ma to určite nebavilo.

Sociológia, veda ktora sa pasuje za kráľovnú vied (no ona sa pasuje sama, a to isté robí aj politológia, história, fyzik vám povie že nie je nič vznešenejšie ako fyzika a hneď to argumentuje tým ako fyzika zasiahla do života celého ľudstva a priamo do jeho srdca a ako vznešene roztopila atómovka tisíce ľudí pre vedecké účely, potom si položí ruku na srdce a z láskou sa pozrie na elektrickú zástrčku) a za vedu z najvačším nadhľadom. Sú písané tony kníh, ktoré tento názor potvrdzujú. Profesori, intelektuálna to elita poukazujú na to ako sociológia pozná príčiny všetkých problémov, respektíve aké je ich množstvo veľké a ona sa ich snaží poznať všetky a ako sú ostatné vedy uzavreté vo svojich oblastiach skúmania, kde ako uzavreté vedy nemožu objektívne poznať skutočné závery, ktoré im ich výskumy prinášajú. Prednáša sa o stereotypoch, prednášky sú prísne podrobené pravidlám zodpovedného diskurzu, ktorý je hlavným atribútom vedy, napriek tomu je v prednáškovej miestnosti istá posmešná atmosféra, ktoré vyplýva z poznania stereotypov. “A teda som študent sociológie X, ktorý pozná stereotypy, pretože sa na dnešnej prednáške o tom hovorilo. Stereotypy vidíme skoro všade, v tom ako sa správajú sociálne skupiny, jednotlivci, ako fungujú mnohé rituály. Keď to vidím je to pre mňa viac menej smiešne, pretože už ako skúsený sociológ viem, že toto správanie je skoro u každého a stále s opakuje.” Tento vševedúci Študent X zabudol aj so svojím profesorom na jednu vec. Tým, že sa zúčastňuje na výučbe je takisto stereotyp a o tom sa na prednáške rozhodne nehovorí. Takisto ak na prednáške o stereotypoch sa hovorí napríklad o obliekaní, vyučujúci pre názorný príklad nikdy neukáže prstom na prítomných ako na zástupcov istého stereotypu. Podobná je opatrnosť vo výrazoch “politicky nekorektných”. Často sa hmlisto zakrýva viacerými pojmami ako masturbácia a onania, ženská masturbácia sa pre istotu nikdy nespomína. Masturbácia a onania a diskusia okolo nej je stereotypne (za podpory sociológov, ktorý sa mimo iného snažia stereotypy búrať) nastavená ako mužský “problém” Pokiaľ niečo takého naznačíte vyučujúcemu tak najskor vám podá prednášku o vyššie zmienenej politickej korektnosti. Výskumy správania sa sociológov ako hlupákov ešte nikto nepreviedol. Toľko zo sociológie.

Politológia je podobne ako sociológia útočiskom všetkých patologických prípadov. Prednášky, ktoré sú prednášané nekriticky, oslobodené od akéhokoľvek moralizovania, vedené tak aby ste nakonci mali dobrý pocit z toho, že ste politicky neutrálny a žiaden morálne kritický postoj nemožete zaujať. Napriek tomu ste zástancom istej strany, veď ako politológ sa niekam musíte prikloniť. Najčastejšie sú to revoluční marxisti zabúdajúci na dosledky ich podľa možnosti budúceho konania, ekonomickí liberáli neschopní myslieť ekonomicky, alebo štandardní sociálni demokrati (ktorí si v prvom rade chránia bezplatné školstvo) a klasický pravičiari, ktorý stíhajú myslieť na ekonomickú prosperitu, finančnú stabilitu zabezpečenú štátom, modernú armádu a svoje europánstvo, pardón európanstvo. V menšine sa nachádzajú anarchistickí anarchisti, teroristickí zelení a politicky nezúčastnení politológovia, ktorí nevolia a nevedia prečo nevolili. Dnešná prednáška zo systému strán bola pre mňa ukončená mojim predčasným odchodom, kedy som nemohol počúvať nadšenie profesora pre mixovanie sa strán v Taliansku od obdobia druhej svetovej vojny pre súčasnosť. Podstata prednášky spočívala asi v tom, že v Taliansku bolo 20 strán, ktoré sa po obdobie viac ako polstoročia všelijako preskupovali. Žiadna podstata sa s prednášky nedala odniesť, bol to iba bibliografický podcasting. Žiadne zaujatie postoja, žiadne príčiny týchto preskupovaní, vzniku a rozpadu strán a širšie pozadie, boli to iba nič nehovoriace fakty. O probléme príčin sa ešte zmienim v odstavci o ekonómii. Podobne pojem o politickej korektnosti nemohol byť vymyslený nikým iným ako politológmi. Korene jeho vzniku spočívajú podobne ako v sociológii v prehĺtaní vlastného názoru s ktorým by ste mohli teoreticky zasiahnuť do vašej oblasti skúmania. Preto je každému budúcemu politológovi do hlavy dorazne vtĺkané, že musí byť politicky neutrálny (vačšinou nasleduje po tomto, otázka straníckej príslušnosti) a že demokracia aj keď nie je najideálnejším usporiadaním, si rozhodne zaslúži, aby jej bolo venovaných 3 plus 2 roky štúdia a aby sme jej posolstvo ďalej shromažďovali a prípadne pri našej budúcej práci politológa odovzdávali ďalším generáciám.

Ekonómia, veda zbavená fundamentálnych príčin. Oficiálne tam príčiny všade sú, napríklad príčínou inflácie bolo uvoľnenie menovej politiky centrálnou bankou a nová zaujímavá edícia platobných papierikov. Zjednodušene povedané inflácia vznikla preto, lebo bolo natlačené veľké množstvo peňazí, ktore zdvihli bla, bla, bla a takto sa kolotoč výrazov, ktoré ekonomická veda vyprodukovala začína roztáčať. Toto je veda, ktorá je absolútne uzavretá do seba a postavená na dosledkoch. Mladí ekonómovia sú plní tabuliek, vzorcov, pojmov, ktoré vedia ihneď uplatniť do praxe, praxe, ktorú v hlavnej miere predstavuje vládna zložka a jej priradené súkromné ekonomické inštitúty.

Tak je to so všetkými humanistickými obormi. Právnici sa učia zákony a logické myslenie. To je však použité iba v medziach zákonov. Historici neschopní obsiahnuť všetky aspekty a príčiny skúmanej historickej situácie. Ekológovia vidiaci pred očami krásny zelený svet. Ľudia z bezpečnostných štúdií hrajúci sa vo svete imaginárneho teroristického piesočku, ktorý je jasne vymedzený a kde by boli príčiny jeho vzniku kolíziou výskumníka z nezaujatého demokratického sveta a sveta nedemokratického. Európske štúdia ako pomerne nová veda tešiaca sa objektu svojho pozorovania (jednak preto, lebo može byť vačšia a samostatnejšia ako sa aj jej objekt pozorovania rozrastá – je to ešte nebezpečnejšie ako politológia samotná). Študenti sociálnej politiky a práce vyžívajúci sa v pomoci druhým, ktorá nerieši príčiny, ale dosledky. Psychológovia povačšinou ľudia, ktorí potrebujú riešiť vlastné problémy.

Smutný to svet stvorený pre seba, vynikajúci vysokým stupňom intelektuálnej onanie jeho stvoriteľov.

P.S. Príčina je to, čo spôsobuje účinok ; stav reality, ktorý v rámci kauzálnej súvislosti vyvoláva nevyhnutne iný stav, zvaný následok. Príčina je stav alebo jav, bez ktorého by nebolo iného stavu alebo javu (účinku). Príčina je jav ( proces, udalosť), ktorý predchádza inému a vyvoláva ho. Príčina je to, z čoho niečo vzniká.

Ľudí to asi aj chytilo, ale čo z toho keď zasa sa rozprávalo zavadzajúco a nepresne. No napríklad Navrátilová si pri krachu brettonwoodskej dohody “zabudla” spomenúť na to čo bolo jej príčinou, teda štátne monetárne politiky, hlavne tá americká. Inflácia je pasé. Vašečka rozprával mnoho o tom ako je veľa ľudí na hranici chudoby a ako im treba pomôcť. Skúsil som načrtnúť, že ja by nikomu nepomáhal (myslené-nenechal sa donútiť vykonávať štátnu charitu). Ako to býva, také debaty sa pre istotu nevedú. Zamietnuté. Mimochodom z asi 60 ľudí iba jedna dievčina sa zmienila o tom, že minimálna mzda, bráni menej tým čo sú na tom najbiednejšie sa zamestnať (teda hlavne cigáni). P.S. Aktivačné poplatky nahrádzajú chybu, ktorá vznikla existenciou minimálnej mzdy. Bohužiaľ táto chyba je iba trochu fixovaná zo strany “páchateľa” – štátu.