fričkov blud

Rozhovor mladého muža a mladej ženy. Do deja nepriamo zasiahne aj tretia postava Lukáš, ale fakt len nepriamo. Celá rozprava sa odohráva kdesi inde.

M: Nemala si šťastie na dobrú rodinu? Mňa vyžrebovali celkom dobre.

Ž: Vyžrebovali?

M: No?

Ž: Ako to, veď to je úplná blbosť.

M: Hah, tebe to ešte nikto nepovedal?

Ž: Čo by mi mal povedať?

M: No, že si vyžrebovaná.

Ž: Počuj, ty si zo mňa robíš srandu.

M: No jasné, ty si z ďalších, ktorým to zatajovali. niekto ti to musí povedať (tvári sa prekvapene a aj dosť skľúčene) dokelu, prečo ja?….ty…ty si sa nenarodila svojim rodičom.

Ž: Čo? Čo to melieš? Chceš povedať, že som adoptovaná?

M: Nie, nie, kdeže, teba (chvíľka hustého ticha) priniesli bociany (viditeľná úľava) uf je to vonku

Ž: Aké bociany, vôbec ti nerozumiem, (grandiózne zmätene) chceš povedať, že ma priniesli bociany? To snáď ani nemyslíš vážne, veď je som sa narodila svojim rodičom, normálny pôrod, medicínsky dokázaný fakt (ukáže pod trup) a odtiaľto som vyšla.

M: Prečo ja? Rozmýšľam, prečo ti to nikto nepovedal?

Ž: Myslíš si, že ma týmto vyvedieš z miery?

M: Nie, nechcem ta vyviesť, chcem iba aby si už konečne vedela pravdu, prosím.

Ž: …a….(plačlivo) nerúcaj mi môj svet.

M: Prepáč, ale ak by som ti to nepovedal ja tak kto potom……hádam nie Ježiško?

Ž: Nie! (plač)….aj on!?

M: Vieš čo nechápem, že už aj sedemročné deti vedia, že darčeky im nekupujú rodičia, ale nosí ich Ježiško…..a ty?…..veď máš dvadsaťšesť (potichu) nechcem sa ti smiať, ale pochop, pravda už musela prísť, na tieto rozprávky si už stará.

Ž: Prečo si mi to povedal až teraz?

M: Ja? Ja? Veď už som ti to chcel povedať dávno, ale ty? Stále si žila len v tom svojom rozprávkovom svete, plnom pôrodov a kupovania darčekov.

Ž: Myslíš si, že ja za to môžem? Veď takto ma vychovávali rodičia.

M: Viem, viem, ale…aj tak mi to nejde do hlavy, veď už v šiestom ročníku, keď k nám prišiel Lukáš, pamätáš? Malý veľký chlap, on vtedy začal šíriť tie dospelácke reči o bocianoch, ale ty? Nikdy si ho nepočúvala, vždy si hovorila, že iba sa chce vytiahnuť a preto si vymýšľa.

Ž: Malé chlapča, ktoré sa chcelo tváriť dospelo. Kopu reči o zdravej výžive, tak na neho nezabudnem, možno, možno som ho mala aj počúvať.

M: Vidíš, hneď máš iný pohľad, ja som ho počúval hneď som mal jasno v tých bocianoch…….Vianoce prišli až neskôr. Tomu som proste dlho ani ja nechcel uveriť, že darčeky nosí Ježiško.

Ž: Prečo si potom tomu uveril?

M: Uvidel som ho ako dáva darčeky pod stromček.

Ž: Bola to pre teba asi studená sprcha.

M: (nádych) Uf, takto si ani nevieš predstaviť, rozplakal som sa z toho, že mi vlastní rodičia klamali. Preto som ti to konečne musel povedať, nechcel som aby si si myslela, že budeš rodiť

Ž: Tak ako je to s tými bocianmi?

Na mojom RSS sa mi objavila zaujímavá správa, taliansky ateista Luigi Cascioli sa snaží žalovať kňaza Enrica Righiho, pre jeho tvrdenie, že Ježiš Kristus skutočne existoval a narodil sa Márii a Jozefovi v Betleheme a žil v Nazarete. Ako Cascioli tvrdí, je to iba systematické zavádzanie a klamanie verejnosti. Cirkev vraj vydáva istého Jána z Gamaly, žida ktorý bojoval proti kresťanom v prvom storočí za Ježiša. Pán Cascioli má určite aj nejaké zaujímavé dôkazy. Musím povedať, že ja tiež.

Som si istý, že to bol egypťan Sinuhet, ktorý žil už 200 rokov pred tým Kristom, ktorého si mýtizovala cirkev. A mám dôkazy, u mňa doma totiž leží starostlivo uložená jedna disketa nezisteného formátu (taká veľká, ktorá už nevojde ani na gramofón) a na nej je takými obrázkami napísané Sinuhetovo posolstvo, ktoré je univerzálne pre celé ľudské pokolenie. Znie to asi takto mier, nádej a lásku, myslím, že tam bolo ešte niečo v tom zmysle neokrádajte sa a nezabíjajte….

Stala sa taká vec, ktorú aj Sinuhet očakával. Zomrel. Jeho duch žil, respektíve posolstvo na diskete. Okolo roku 0, vymyslel skrachovaný podnikateľ Trustus, no ono by sa skôr hodilo know-how mozog, pre potreby svojho ekonomického prilepšenia si cirkev. To iba vďaka tomu, že objavil Sinuhetove posolstvo. Hlavné myšlienky, ako mier, láska sa mu veľmi zapáčili, vzhľadom na to, že ľudia v tej dobe niečo také nepoznali.

Tak si pomyslel, že tá cirkev by sa mohla pekne rozbehnúť, a preto si povedal, že bude potreba nejako ustanoviť tento jeho vynikajúci nápad. Zbehol na najbližší patentový úrad a dal si patentovať rok 0, 365 dní v roku, 30 až 31 dní v mesiaci, týždeň, aj to, že deň ktorého bude v týždni sedem, bude mať dvadsaťštyri hodín. Nuž dobre premyslené to mal.

Stačilo to prikoreniť štipkou mágie v štýle Davida Copperfielda trikom rozmnož chleba (Archimedova kľuka, ktorá dodávala pod zemou chleby do košov), zmŕtvychvstanie (jednovaječné trojčatá) a ľudia tomu začali veriť. Darmo marketing je marketing. Nášmu mozgu však tento podnik z dlhodobého hľadiska nevyšiel, vzhľadom na to, že takisto zomrel.

Aj napriek smrti Trustusa sa to začalo pekne rozvíjať. Veriaci po veriacom, spoločenstvo po spoločenstve, kostol po kostole, cirkevný štát po cirkevnom štáte. A zavŕšením tohto procesu sa stala sekularizácia, respektíve zavedenie zákona o strete záujmov do praxe. Totižto veľká nadnárodná spoločnosť, sa nesmie zúčastňovať aj na riadení štátu a pritom využívať svoj značný ekonomický vplyv v globálnom obchode. Aj keď tento proces prebieha ešte aj v súčasnosti, môžeme zároveň badať militantnejšie snahy. Ľudia, ktorý sa na tom zúčastňujú hovoria, že cirkev ovláda všetko, systematicky zavádza verejnosť a preto by ju najradšej videli na smetisku dejín. Heh

Ak ste ešte nevideli smiať sa pápeža Benedikta XVI, tak po oboznámení sa s činnosťou Luigiho Cascioliho začal vykonávať bohumilú činnosť a tou bolo obžerstvo v smiechu. Darmo všetci sme len ľudia.

A Cascioli? Podľa mňa ho môžeme porovnať s legendárnou postavou Samsonom. No, skôr by sa asi hodilo legendárny a hlúpy Samson. Zborí múry a strop mu spadne na hlavu.