jatotakniejetotak

Akosi sa to vlečie, potom čo treba pridávať viac tieňov a komplexnejšie celky sa mi veru nechce a preto radšej odbočujem od témy a kreslím kde sa dá a to čo Betka nedala za úlohu. Za dnešok iba jedno biedne kreslo, plus rozkreslená kuchynská zárubňa, toť nič moc. Ešte, že je zábava sa obkresľovať v okne.

A že co? ta to

Za včerajška tu ešte mám obkreslený obraz Igora Stravinského od Picasa. Postup bol nasledovný – prekresliť obraz, ktorý však je otočený dole hlavou, tzn. že mozog sa nevypytuje – to je hlava?, to je ucho? a prečo je take veľke? a ruka potom nevie čo kresliť. V mojom prípade sa mozog pýtal prečo je to naopak. No preto aby skvostné dielo vzniklo. Kópia je pri všetkej úcte a zdržanlivosti bližšia Picasovmu odkazu ako jeho uponáhľaná maľba, kdesi v stuchnutej opere, pričom sa Stravinsky furt pýtal, už? už? šak kedy už konečne to bude? Ja som mal na rozdiel od neho času.

Druhý roztrasený obrázok má znamenať prekreslený 3D objekt do 2D a to za použitia jedného oka, nič náročného.

Tretí je zasa obkresľovačka, ale ne dole hlavou, ale hore rukou. Prv obkresliť obrysy z fólie, potom domaľovať takú totu plasticitu a rukove vrásky. Musím sebe uhlík kúpiť, žeby som mohol ruky lepšie zadžabac.

A že co? ta to

Autoportrét a vlastnou rukou a pozerať do zrkadla. Betka káže kresliť. Kreslíme. Och ach joj …

A že co? ta to