jatotakniejetotak

Mohol by som napísať o tom, ako som sa rozhodol pre návrat – dajme tomu k … Bolo to jedného dňa, kedy som sedel za počítačom a … ŠUC! geniálna myšlienka podopretá všetkými rebríkmi sveta.

Budem blogovať!!! _pravidelne

Blogovanie je kúl. Blogovanie je najzdravšia činnosť na svete (zatiaľ iba jeden človek na svete zomrel na preblogovanie a koľko je blogerov? – milióny!) Blogovanie je.

Preto som urobil ďalší blog a ďalší blog. Ešte! No nie, ďalšiu inštaláciu by som neuniesol. Dajme tomu podblog. Neukazuje sa to na hlavnej stránke, ani v hlavnom rss, ale je to. Niekde tam hore aj dole medzi kategóriami. Veď preca nechcem, aby sa mi tu bludy z bludami miešali. Do pixsľe budem pchať obrázky, ktoré sa mi nechce ukladať na hdd. Áno obrázky. Také na ktorých je niečo, hm vtipné? A bude tam chodiť veľa ľudí, lebo sa na nich budú, hm smiať? Konkrétne milión dvadsaťosem za mesiac. A potom budem bedákať, že hlavná myšlienka tohto blog, ktorou je blud unikla a pohltili ju obraski. Druhý unter den blogen, bude plný linkov. Nemám rád pchanie článkov do záložiek alebo nejakých delicious magnolií. Priam nenávidim ja toto. A budem to tam. Tak.

Blogopatia? No, aby sme si boli na jasnom, tí z tých tam ktorí takmer takto častujú aj mňa sem tam ešte asi neobjavili čaro hrabania sa v kóde. Tak sa to hovorí. Žiadne čaro tam nie je, žiadne code is poetry. To len preludy angloamerickej nerDomantickej komunity. Kód je spolu s fotošopom zastaraná chujovina, ktorú na počudovanie ešte nebol schopný nikto vymeniť niečím jednoduchším. Áno wordpress ponúka možnosti, áno, áno, áno wordpress, wordpress, nádhera, blablabla, nádhera, wordpress to je ten systém, ktorý vie pomocou hocakého embed kódu v článku rozjebať celý templejt.

Toť najlepšie systémy, respektíve najrozšírenejšie systémy, prístupy aké teraz máme. Myslel už niekto na deti, na deti, malé úbohé deti? Myslel niekto na mňa?!

Napriek tomu všetkému sa mi ako tak podarilo dať dokopy miesto na ktorom netušíte že ste, drahí hejjamámrssríder čitatelia. Len sa prekliknite, nebojte sa, hryziem iba offline. Blogspot boli dočasný, oni ani nemal byť, ale vtedajšia zhoda okolností si tak zachcela. Odteraz na vlastnom. Doménu macfrickins.com som dostal zadarmisticky, keď som si kupoval wlephosting. A prečo to všetko?

Pre tototu.

Tak teda tunujte nové RSS, staré zachvíľu vymažem a vy ani nebudete vedieť aspoň o ničom. Tuna to máte aj zo starými bludmi z časov sme.sk, všetkým blogspotovým, veď len treba ponúknuť nejakú nadhodnotu, keď ten úkon je taký zložitý aby sa oplatil urobiť. Návody na vymazanie sú kvalitné. Ak by náhodou boli nejaké problémy zavolám si na pomoc delete experta.

P.S. pralinkuvávajte sem prosia vás, lebo inakšie budete svojích najsammilších čitateľov posielať do zbesilých dômů holubých plných 404 výkrikov bolesti.

takto

P.S. keďže kde nič tu nič, tak tuto niečo bude

Štyri hodiny ráno sú. Zaspal som skoro, lebo som si svoj zadok včera utvrdzoval v ranne prichodziom autobuse z Bruna. Tak som hore. Keď mať biorytmus v poriadku, tak poriadne! A kým poniektorí sa sťažujú na nedostatok internetového pripojenia, ja som doma našiel wifi. Dokonca vo všetkých izbách je :) Ďakujem ti krásna neznáma.

Nečinnosť tuto ozrejmím, takto to totiž vždy skončí, keď sa článok dostane na todo list. Todo list je zásadne na to, aby sa záležitosti na ňom napísané nikdy neuskutočnili, respektíve so značným časovým odkladom.
Takže článok o IM a všetkom tom komunikátorskom chaose zostáva v pozícii – jedného krásneho dňa. Určite to bude deň pekný, keďže sa aj na moje prekvapenie deje v tejto oblastí viac vecí, ktoré som ani ja neočakával.

Čo sa naopak očakávať dalo, je oznámenie témy bakalárky. Almamater si vypočuje moje blablablatologické z oblasti takejto: Liberálna teória secesie a kritika etatizmu v práve: Prípad USA. A dokonca to nebolo ani naposlednú chvíľu, lebo som sa prihlásil deň pred detlajnom. Za konzultácie ďakujem Lemuelovi. Taký vám to je veselý chlapík, vraj napísať napríklad o Liberálnom Inštitúte by som mal. Pokiaľ som však idealistom nič také sa neudeje.
A materiálu na túto tému je viac než dosť. V USA je momentálne 10 nezávislých štátov o ktorých vedia len fajnšmekri a 20 decembra, v deň kedy som vedúcemu práce zasielal mail pribudol jedenásty. Siuoxovia si totiž povedali, že zmluvy staré 155 rokov sú nič iba zdrap papiera. Keďže vyhlásili zrušenie zdaňovania na území, ktoré sa rozprestiera cez 5 štátov, čakám na ozbrojený konflikt ohľadne platenia daní (keď už nám Elaine Browna zatkli). Nech konečne aj tie veľké zlé média pokryjú tú secesiu, keďže doteraz a ako vždy v takýchto otázkach držali hubu.

P.S. to nepísanie už nebudem prevádzať, lebo potom človek, keď už si k tomu sadne, tak zabudne, čo to vlastne chcel.

Tak si to vyhrňme. U uja Deskografera sa v novembri zastavila seksi imigrantka z ruska Regina Spektor – Demo Cassette (nezohnateľný tovar, je to mierne dokompilované) 11:11, Songs, Soviet Kisch (ak chcete mám komplet noty na klavír v pdf), Begin to Hope (bonus disc), ďalej niečo skvelé v podobe The Moldy Peaches – Moldy Peaches, Unreleased Cutz and Live Jamz 1994-2002, veľmi znudene vyzerajúci Adam Green – Garfield, Friends of Mine, Black Session, Gemstones, Jacket Full of Danger, skutočne rockový Noisettes – What’s the Time Mr. Wolf? (je trochu problém v týchto časoch nazvať nejaký album čisto rockovým, všecko sú to poväčšine pubertálno-sentimentálne sračky, ale Wolfmother rocks!), Prodigy s riadným rave albumom Experience, hammond funk od Alana Hawkshawa – Mo’Hawk – The Essential Vibes & Grooves 1967+1975 (človeku sa až nechce veriť akú neskutočne nudnú a otravnú library hudbu dokáže ten chlap hrať, asi droguje, aj keď pri tom funky isto tiež) a handsome kompilácia Extras (s vynikajúcim remixom od Soulwax) a nedávno objaveným drum und bazzen Pendulum – Hold Your Colour (v porovnaní s nechutne lokálne klubovým drumom, kde zabudli na bazz, čož je aj melodika akási v hudbe očakávaná je to vhodným adeptom do mp3 plejera ak nechcete počúvať kinderDJ, ktorý sa hraje na boha iba preto, lebo ma slúchatka prichytené jeho dutou hlavou naklonenou o pľeco).