jatotakniejetotak

Keď sa verejne priznajú že nahrali najnudnejšiu a najhoršiu pesničku vôbec a že v podstate nič iné nevedia tak zarobia milióny. Majú totiž to, čo sa volá nudné spľaštené nevkusom vyvaľkané guľe. Dámy a Páni – Hex (keks).

p.s. toto vyznanie (viem mal si plnú čiapku snov) nemalo v žiadnom prípade uraziť poslucháčov progresívneho slovenského spľasnutého popu. nie nie, to teda vôbec nie, ale kdeže, no tak, veď-to-by-som-predsa, ale… myslím, že sa mi to ani nepodarilo, odpustite

Big Ideas (Don’t get any) from 1030 on Vimeo.

Radiohead vyhlásilo súťaž na remix pesničky Nude a toto je jeden zo šialených nápadov.

Frank Zappa Quartet – Štvorica piatich, miestami šiestich ľudí hrajúcich pesničky od Franka Zappu. Keby len hrajúcich, dokonca snažiacich sa napodobniť nahrávky urobené Zappom. Nie, prosím nie. Nigdy viac! Ten koncert bol zničujúci. Zappa sa vyjadril o basákoch ako o skrachovaných gitaristoch… a frontman FZQ držal veselo celý čas v ruke basu, smial sa spod charakteristických fzfúzikov a spieval zlou, miestami až strašnou engličtinou. Nie, nič pošukovejšie ako fanúšik Montyho Pythona nemôže byť. Ani fanynok Franka Zappu. Aj keď je pravda, že z času načas pri zavretí očí sa mi komponujú v hlave melódie z 10 nástrojov v ktorom má marimba svoje miesto, ale nigdy určite nikdy, by ma nenapadlo hrať a tváriť sa a robiť presne to čo robili FZQ. Ok, Fredi Merkuri môže byť, aj Bítls rivajvl fest. Ale nie TO preboha. Takto proti ideálom!

Hudba of FZ znie skvele, keď ju hrá komorný orchester bez spevu alebo spieva skupina starých černochov vo vokálnej verzii, ale nie takto. Protestujem! Ale už sa mi nechce. Tak neprotestujem, pohmkávam si.

Tak si to vyhrňme. U uja Deskografera sa v novembri zastavila seksi imigrantka z ruska Regina Spektor – Demo Cassette (nezohnateľný tovar, je to mierne dokompilované) 11:11, Songs, Soviet Kisch (ak chcete mám komplet noty na klavír v pdf), Begin to Hope (bonus disc), ďalej niečo skvelé v podobe The Moldy Peaches – Moldy Peaches, Unreleased Cutz and Live Jamz 1994-2002, veľmi znudene vyzerajúci Adam Green – Garfield, Friends of Mine, Black Session, Gemstones, Jacket Full of Danger, skutočne rockový Noisettes – What’s the Time Mr. Wolf? (je trochu problém v týchto časoch nazvať nejaký album čisto rockovým, všecko sú to poväčšine pubertálno-sentimentálne sračky, ale Wolfmother rocks!), Prodigy s riadným rave albumom Experience, hammond funk od Alana Hawkshawa – Mo’Hawk – The Essential Vibes & Grooves 1967+1975 (človeku sa až nechce veriť akú neskutočne nudnú a otravnú library hudbu dokáže ten chlap hrať, asi droguje, aj keď pri tom funky isto tiež) a handsome kompilácia Extras (s vynikajúcim remixom od Soulwax) a nedávno objaveným drum und bazzen Pendulum – Hold Your Colour (v porovnaní s nechutne lokálne klubovým drumom, kde zabudli na bazz, čož je aj melodika akási v hudbe očakávaná je to vhodným adeptom do mp3 plejera ak nechcete počúvať kinderDJ, ktorý sa hraje na boha iba preto, lebo ma slúchatka prichytené jeho dutou hlavou naklonenou o pľeco).

Za mladi, rozhodne mladšej ako teraz, bola doma neexistencia počítača dennou súčasťou. A hľa necítil som sa bez neho tak mizerne ako teraz (nie, nie môj altruista mi zo servisu ešte nedorazil). Je pravdou, že nejaké to diskusné konto na sme.ska bolo zriadené už koncom základnej školy, ale nie o tom som chcel.

Skladovanie hudby som prevádzal odmala. Kazety rulz. Možno by sa podobný prívlastok dal dať aj platniam, ale málokto vedel na ne nahrávať a tak okázalo poručovať autorské práva, zákony a morálku. Rádio som mal zapnuté tak dlho ako počítač dnes. Dlho.

Ujove disco kazety s Kanady, tetina socialistická kolekcia progrocku, jazzrocku a rocku všeobecne ma vychovávala viac ako škola. A medzi nimi, Cats. Muzikál nie úplne top, až na… Jellicle cats. Poznámky o odpadovosti tohto žánru, prosím uschovať (we make money, not art)

Dôvod prečo zo stojanov zložiť polmetrové reproduktory, položiť ich na zem oproti sebe a tak vytvoriť zariadenie podobné megavwýkonným slúchatkám. Nie je to košér, nie je to zdravé (na maxime vybrovali okná), ale zvukovými vlnami vám to kompletne prečistí mozog (a spev je jednoznačne utlmený).

Video zo skoro originálu tuhľa

Otázkou na zamyslenie je, prečo pri naplno zapnutých reproduktoroch a hlave vloženej medzi ne, som bol schopný započuť slabý zvuk privolania výťahu? Prečo zvuk o seba búchajúceho lega tak bolí? Prečo?