jatotakniejetotak

Ranné vysielanie musí zaujať. Fráza “Hráme iba hity” však znie ako “do polievky pridáme najemno nakrájanú cibuľu”. Čo tak zavolať si osem ročné dievčatko, ktoré by vyvolávalo ľuďom a robilo si z nich srandu kladením triviálnych požiadaviek?

Dublinskému rádiu 98FM sa pritrafila Little Becky (Rebecca Barry). Fajn “pritrafiť” nie je úplne správne. Ten pozná toho a ten toho a ďalší vie o tom čo tá malá vystrájala, bola sranda a z tej srandy vzniklo okolo 200 hovorov. Avšak iba 11 z nich sa dostalo na verejnosť. Napr.

Becky a Demoličná spoločnosť

Becky: Chcem aby ste mi pomohli zničiť moju školu.
Hlavný šéf: Chceš ju vyhodiť do vzduchu?
Becky: Môžete ju vyhodiť do vzduchu, alebo len zbúrať?
Hlavný šéf: Čokoľvek čo chceš.
Becky: Vyhodiť moju školu do vzduchu by bolo lepšie. Môžete sa uistiť, že tam budú aj všetci učitelia, keď to spadne?
Hlavný šéf: Neviem či sa ti to podarí.

Alebo sťahujte tuto.vybrali.sme.sk

a keď dokonca vie aj rozprávať a tváriť sa distingvovane, tak to máte za 100 bodov. A 100 je stred.

Na diskusných fórach a blogoch vznikol nový ohník, zvaný aj flejm (čítaj flame). Tak na Sokola jarného môžeme s kľudným srdcom zabudnúť. Fašistov necháme pre tento .týždeň na pokoji.

Vynoril sa nám problém to celkom nový. No nový. Raz tu už bol a jeho podoba bola asi nasledovná: “Neberte nám Markízu”, “Markízu si nedáme”, “Matka plače, ruky spína, lebo jej zavreli syna, Markízu” Všetci sme s napetím sledovali čo sa bude diať. Internet bol tuto ešte len v plienkach. Portál SME vyzeral dosť nechutne a diskusné fórum bola v tých časoch vec neslýchaná. Vtedy sa iba predpotopne debatovalo. Tieto verbálne debaty mali značnú výhodu. Nevyzneli dvojznačne, čo na rozdiel od dnešnej instantnej interakcie sa stáva dosť často. Dali sa vymazať, dnes túto náročnú činnosť musia robiť admini rôznych diskusných fór. Slová prosto odleteli do vetra a nálady utíchli. Naproti tomu na webe obsah zostáva takpovediac večne.

Problém, ktorý tu pred chvíľou vznikol v sebe skĺbil pokročilosť dnešného veku. Na diskusných fórach sa písmenkuje o živej debate v televízii. Zrušiť, ci nezrušiť to je otázka.

Argument číslo 1: Debata v televízii je zaujatá

Protiargument číslo 1: Debata v televízii je kvalitná a jediná svojho druhu.

Argument číslo 2: Protiargument číslo 1 je infantilný a detinský.

Protiargument číslo 2: Ty si magor a hlupak, s tebou debata vôbec neni možná.

Argument číslo 3: Ty jelito, zase sa zastávaš nejakého Ďurindu, teraz Fico musí všetko napravovať

Protiargument číslo 3: Ty komunista, agent ŠTB, matka ťa asi bila po hlave.

Admin číslo 1: Príspevok porušil kódex správania na diskusiách.

Na tomto prípade pekne vidíme, že politika je skutočne všade. To, že politika zasahuje do všetkých oblastí života je iba výsledkom toho, že má vačšinu a môže si v podstate robiť čo len chce. Zmysel hádky nie je, či je morálne aby politici, ktorí získali vačšinu zasahovali do vysielania a ovplyvňovali jeho vraj nestranný pohľad na vec. Podstatou veci je, že je to vôbec politike umožnené. Nie to, či je politika nestranná voči “verejnoprávnym” médiam. Ale to, že politika vôbec niečo také ako “verejnoprávne” médium stvorila.

STV ako nástroj politickej moci musíme odstrániť, teda PREDAŤ! (SRo detto)

P.S. pojem verejnoprávnosť: ak si verejnosť zvolila vačšinu, ktorá im vládne, tak to znamená, že politici majú právo presadiť tento vačšinový názor vo všetkých sférach spoločenského života, kde politika zasahuje. Že je to nespravodlivé, totalitárne, no a? Veď je to demokratický vačšinový spôsob vlády.

P.S.S. argumenty a protiargumenty vykonštruoval King of dead dog.

Late one night in Washington, D.C. a mugger wearing a ski mask jumped into the path of a well-dressed man and stuck a gun in his ribs.
“Give me your money!” he demanded.
Indignant, the affluent man replied, “You can’t do this. I’m a United States Congressman!”
“In that case,” replied the robber, “give me my money!”

Bobík sa zjavne inšpiroval seriálom z roku 1961 – Tři muži v chalupě.

Excelentnú ukážku lekcie z politiky môžete vidieť tamto.

Tamto

T: Jaká je naše stratégie na vesnici, no?
S: No
T: No, aby všichni meli všechno, že ano?
S: No, to je samozřejmý.
T: To umí taky každej bulik,
jenže jakou taktikou my se k tomu dostanem?
No řekni neboj,
tím, že nikdo nebude mít nic.
S: Ale to snad né.
T: Jo, jenže mu to nebudou říkat.
Hele, právě tak jako nesmíš připustit, aby si někdo myslel, že ty nečemu nerozumíš,
ty seš hlava obce, ergo kladivko, musíš rozumět všemu.
S: No to přece nemůžu.
T: Ale, no to vím taky, že nemůžeš, ale nesmíš to dát na sobě najevo.
Hele, jediní co doopravdy musíš vědet je to, že ne každýho musíš neco vědet, ale musíš být ostražitej
Hlavne pozor na ty, co tomu rozuměj.
S: Tatínku, kde ste tohle sebral?
T: A na ti přitroubli na ty buď bodrej, nedej na sobě znát, že to co říka von je úplne pitomost.
Jeho tím nepřesvědčíš a sám sobé ublížiš, protože jak nemáš na sví strane ukrivdený, ublížený a neschopný, tak to dlouho nepovedeš to si piš.