Trochu aj o bakalárke
Štyri hodiny ráno sú. Zaspal som skoro, lebo som si svoj zadok včera utvrdzoval v ranne prichodziom autobuse z Bruna. Tak som hore. Keď mať biorytmus v poriadku, tak poriadne! A kým poniektorí sa sťažujú na nedostatok internetového pripojenia, ja som doma našiel wifi. Dokonca vo všetkých izbách je :) Ďakujem ti krásna neznáma.
Nečinnosť tuto ozrejmím, takto to totiž vždy skončí, keď sa článok dostane na todo list. Todo list je zásadne na to, aby sa záležitosti na ňom napísané nikdy neuskutočnili, respektíve so značným časovým odkladom.
Takže článok o IM a všetkom tom komunikátorskom chaose zostáva v pozícii – jedného krásneho dňa. Určite to bude deň pekný, keďže sa aj na moje prekvapenie deje v tejto oblastí viac vecí, ktoré som ani ja neočakával.
Čo sa naopak očakávať dalo, je oznámenie témy bakalárky. Almamater si vypočuje moje blablablatologické z oblasti takejto: Liberálna teória secesie a kritika etatizmu v práve: Prípad USA. A dokonca to nebolo ani naposlednú chvíľu, lebo som sa prihlásil deň pred detlajnom. Za konzultácie ďakujem Lemuelovi. Taký vám to je veselý chlapík, vraj napísať napríklad o Liberálnom Inštitúte by som mal. Pokiaľ som však idealistom nič také sa neudeje.
A materiálu na túto tému je viac než dosť. V USA je momentálne 10 nezávislých štátov o ktorých vedia len fajnšmekri a 20 decembra, v deň kedy som vedúcemu práce zasielal mail pribudol jedenásty. Siuoxovia si totiž povedali, že zmluvy staré 155 rokov sú nič iba zdrap papiera. Keďže vyhlásili zrušenie zdaňovania na území, ktoré sa rozprestiera cez 5 štátov, čakám na ozbrojený konflikt ohľadne platenia daní (keď už nám Elaine Browna zatkli). Nech konečne aj tie veľké zlé média pokryjú tú secesiu, keďže doteraz a ako vždy v takýchto otázkach držali hubu.
P.S. to nepísanie už nebudem prevádzať, lebo potom človek, keď už si k tomu sadne, tak zabudne, čo to vlastne chcel.
