fričkov blud

Včera sa v slovenskom hlavnom meste vedy Prešove diala kultúra.

Približne takto.

17:45 Krátke posedenie v bare. Akademická debata o pokroku vedy na svojeti.

18:15 Presun do DAD (svetové rusínske centrum kultúry a kulturi), netrpezlivé čakanie, prínosná debata o obojstrannosti rodinných vzťahov (je zaujímavé, že môj bratranec ma považuje za jeho bratranca)

18:30 Začiatok predstavenia mierne svetového poľského divadla Scena plastyczna z Lublinu. Diváci sú upozornení na vypnutie mobilných telefónov a nefotenie. Dej sa odohráva na pozadí skutočných udalostí. Ranná príprava smetiara Andrzeja odzrkadľuje každodennú fach mizériu. Nános uhorkovej mraz-ošetrujúcej masky na tvár je sprevádzané rozpamätávaním sa, kde Andrzej položil kľúče. Pri kladení si tejto existencionálnej otázky: “Ach, kde som len dal kľúče?” a potľapkavaním sa po tvári, Andrzej omdlie. Začnú sa mu zjavovať obrysy troch postáv, ktoré sa k nemu za sprievodu hutných elektronických tónov približujú. Úzkosť, ktorú dokázali herci vytvoriť je neznesiteľná. Z hľadiska vyskočí počernejší tridsiatnik (objektívne počernejší - v tej tme tam nebol ani jeden beloch) kričiac: “Ja to už nevydržím, mám dôležitý hovor do Rakúska.” Obrysy postáv začínajú naberať jasné kontúry a hlavná postava zisťuje, že sa jedná o handry, ktoré vidí dennodenne pri svojej práci. Po tomto zistení sa obrysy strácajú v diaľave a Andrzej odomdlieva. Zmätene sa čape po tvári a mrmle, že kľúče už našiel. Vybehne neučesaný do chladného skorého rána vo svojej oranžovej výstražnej bunde a naskočí na korbu smetiarského auta, ktoré sa postupne vzďaľuje za horizontom.

Končí takto hra? Práve v tomto momente je tu priestor na divácku predstavivosť a domýšľavosť. Mnohých mojich akademických priateľov napadla práve dôležitá úloha kľúčov v celej inscenácii. Boli reálne, čo symbolizovali? Každému je jasná situácia kedy človek leží v bezvedomí - ak nie je schopný nájsť kľúče pri plnom vedomí, ako by sa mu to mohlo podariť vtedy. Navyše od čoho to kľúče boli? Od auta? Veď neriadil, ale naskakoval. Od bytu? Nemá Andrzej matku, alebo aspoň priateľku, ktorá by ho doma s plným priehrštím lásky čakala? Je Andrzej osamelý? Ak však Andrzej skutočne kľúče našiel znamená to iba jedno, smrť a kľúče, riešenie problému, doterajšej mizérie.

19:20 Dlhšie posedenie v bare. Pokusy o rozvinutie teórie o akademickom elitárstve, zmätená elitármi, áno študujem žurnalistiku a telesnú výchovu. Zoznamovanie sa sa s akademičkami. Objav nízkej hladiny ph v mojich ústach, zapríčinenej horúcou čokoládou. Preskúmanie dôvodu abstinencie: jednému nechutí a druhý je agresívny. Odobranie sa na malú scénu DADu.

20:15 Áno veľmi vtipný preslov. “Poďme na malú scénu DAD.” Moment, existuje ešte niečo menšie ako DAD? Pobehoval som tam ako hudobne nadané absolventské dieťa, ale toto? Akokoľvek malá scéna bola natoľko malá, že sme sa do nej počiatočne nezmestili. Ale keď jeden z organizátorov zahlásil, žeby nás tam zo desať vošlo, tak sme sa tam aj tridsiati vybrali. Tvrdé sedenie na monodrámu to bolo. Katarínu Veľkú hral Miloš Zimko. Veď ho poznáte, to je tá z Pásla kone na betóne. Horšiu slovenčinu má ako ja. A to je herečka. Šarištinu napodobne a pritom je staršia ako ja. Vrelo neodporúčam.

21:00 Akademicky do krčmy. Cesnakové akademické hrianky, akademické pivo, hrianky s inou príchuťou (avšak akademickou), neprínosné akademické debaty. Puch vlhka a cigariet, akademický. Rozlúčenie sa s akademickými kolegyňami. S akademickými kolegami a rodinou hajlingom.

22:15 Osamelý presun do baru. Akademickejšieho. Pozvoľné debaty o živote a vôbec. Uzávierka. Výsmech zo zaroseného, nezaizolovaného výkladu Terranovy, amatérski blbci. Nočný spoj, lacnejší a častejší ako Bratislave.

01:00 Jedna časť mydlovej opery o vtipných lekároch.

01:30 off, koňec, finito

Do debilníka si píšem: Naťa, Zuzana, Dana, Alena.

Ech, ale je na svojeti dobre, ani sa mi zajtra odobrať do toho severského Brna, plného nepríjemných akademikov nechce.

vybrali.sme.sk

Mohlo by sa zdať, že neexistencia apdejtov od der Discographera vedie k jeho koncu. No prosím vás, veď sme ani nezačali. Ale mohli by sme.

Preto bola na mju:zik blogu radikálne pozmenená farba o dva stupňe RGB, ktorá je súčasťou agresívneho SEO optimalizačného plánu vytrieskať z neho maximum peňazí. Biznis plán, hovorí predbežne o 15 korunách, ktoré budú rozumne investované na hriešne luxusný akademický život.

Optimalizáciou prešla aj vlasová aparatúra. Najme vďaka tomuto.

Maybe you should cut your own hair,
cause that can be som funny
It doesn’t cost any money
And it always grows back
Hair grows even after you’re dead.

V najbližšom čase sa teda dostavia slečna Spektorovie, Adam Zelený a istá Emiliana T. Nepodľahneme zhubnému vplyvu elektro-melancholických štrúdli!

Áno aj tento píše. Povedať, že načase by bolo scestné, najmä ak má za sebou niekoľko skvelých publikácii (distribúcia kníh pripomína samizdaty:) A do konca aj účinkovanie v dokumente Iné svety. Síce nuda, ale nie keď tam je Fedor Vico (pamätníci nech siahnú po starých karikatúrach v SME) lejúci veľké pivo na hrob suseda Čabalu, najschopnejšieho rusínskeho alkomaliara, alebo on, veľký J.L. váľajúci sa po zemi a napodobnujúci zarezaného barana.

Historik Šariša Ján Lazorík
Kadejakí vyštudovaní etnisti sa môžu popri ňom strčiť.

A tuto niečo pre matičiarov.

Odznelo

Nechapem, čemu śe ľudze zabijaju. Šak žvirata, še nezabijaju pre zabavu, aľe temu, že su hladne. Nepovim, keby śe ľudze zabijali a žrali. To by bulo daco ine.

Ján Lazorík, Iné svety (voľný prepis)

Apdejt: Karol Sudor sa konečne stretol s Lazoríkom - rozhovory SME

teraz si môžu kandidáti na post PUSA minimálne vyškrtnúť poznámku - biological weapons

Slovami Prezidenta United Slates of America Georga Walkera America Busha - “We found this motherfucker, who lie you about biological weapons in Iraq. So don’t blame me, this whole war thing was His fault!”

Od veľkého brata

Alebo mi rovno tiež pošli nejaký obrázok.
Dajaký taký, kde je nakreslený dom a v tom dome je krava a potkan a v tom potkanovi je mŕtvy škrečok zjedený. Abo može byť ešte živý, ale hlavne, žeby bol v potkanovi, ktorý je pod kravou a ktorá je v dome. No a v tom dome jak som hovoril by mala byť tá krava. Ani nemusí vyzerať jak krava, kľudne može vyzerať jak pes. A v podstate toho psa nebude musieť byť vidieť, lebo jak vymuruješ dom a tam dáš vyššie okná, tak aj tak tam bude. Ja viem, že bude, lebo som ti písal, žeby si ju tam dala (toho potkana, ktorý zjedol škrečka nezabudni tiež). Taže keď to bude zamurované ja si domyslím. Ale chcem potom hnedú farbu domu. Ako som chcel, žeby bol drevený, ale keď nebudeš vedieť drevo nakresliť tak ho na hnedo namaľuj. A strechu chcem výhradne plochú, jak je ten dom dole pod bytovkov, z bielov strechou. Akurát, že ja ju chcem zelenú. Možeš aj trávu nakresliť, ale keď nebudeš vedieť tak namaľuj strechu na zeleno. A v podstate to je jedno, lebo to asi aj tak nakreslíš iba dvojrozmerné, taže hlavne aby bola strecha plochá. Tzn., že žiadnu strechu ten dom nebude mať na obrázku, ale ja budem vedieť, že je plochá. Proste nech tá maštaľ vyzerá jak luxusná vila.

Od malej sestry

No.1

Caf kubo
velmi to nieje pekne.
ti mi nakresliš,a napises:

nakreslis:mesto kosice nezabudni nakreslit:domy. v dome psa, mačku ako je(papá), oproti domu kravu ale (nemôze to wyzerat ako pes),bitovky,kona,a cele mesto.

No.2
Kubo nakreslimi:jak shrekovi umivaju riť,jak princeznu holu umivaju.napis mi cesku basen

No.3
hugo mohol bi si mi napisať česku baseň
nakreslim ti:mesto prešov,kosice
nakreslim ti to v piatok
vieš že tatko ma 17 juna narodenini?
a ešte mi pošli šhrek 3,1 a hlada sa nemo a rodinka užasnich , no počkaj zajac,garfil 2,1, neber te nam princeznu

domčurik

No.4

kubo kedi prideš
na vianoce kolkeho
datum 20.12.?

ja chcem na vianoce:konik pre princeznu,jemné novorodeniatko,klzak,časopisvelký tiger

povec kedi prideshugina

No.5

cav kubo ano mucia ma tam kedi prides
prosim poves lebo to povjem mamke
prosim!!!!!! prides 15.12 2007
HUGINA OZVI SA MI

kubo preco mi nezdvihas hugina

P.S. nenávidím centrum.sk… tento smajl bol v maili 2 krát väčší
P.P.S. v tom čase to malo sedem rokov a vedelo to robiť z počítačom lepšie ako 50 percent úradníkov v štátnej správe, toho času tomu bije osem a percento stúpa

Problémy s inštaláciami systémov (4 násobne preinštalovanie ubuntu, 1x windows)
Stratenie myšky na pošte
Bolenie ruky z trakpadu a ostrej hrany drevotrieskového stola
Tvrdé zavárané čerešne
dusno na izbe, reálne, ani sa vyvetrať nedá
Full shot 16 bodov za najhoršie napísanú seminárku, zbastardenú za hodinu a pol, ohodnotenú ako vynikajúcu prácu čo svedčí o úpadku ľudstva, respektíve alma maťer. Dôvod naviac okamžite ju opustiť, čo v hlave vytvára ešte väčšie tlaky a nechuť
bolenie ruky
… a vôbec nič sa mi nechce, ani komunikovať z ľuďami

preto

Altruistu mi predvčerom prinávratili zo servisu (pre zmenu sa tam chystá hriankovač). Softvérová chyba. Ujo sa mi snažil načim naznačiť, že pri takomto zbytočnom preháňaní mi môžu privodiť preplatenie opravy. Tak som mu i ja naznačil, že dva týždne mi boli drahšie a navyše kto by povedal, že problém nie je v hardvéri?

Pekne som si v ubuntu vyčaroval možnosť vypnutia reproduktorov (a zároveň nevypnutia sluchátok) otvoril rss rídra a zavrel ho. Veľa článkov, veľa. Nepíšte toľko. Vybehnite do prírody. Vyváľajte sa nahí v žihľave. Hneď vás to prejde.

A to, že je altruista doma je potešujúce. Ale ten trakpad, nenavidím ja toto. Pracovať sa s tým nedá. Čakám tak na superergonomickú myš a čakám, dnes som sa dozvedel, že sa na pošte stratila. Keby boh existoval, určite by sa to nestalo. Ani by som nemusel ísť na tri pošty. Tuto nie, choďte na tam. Ale kdeže, výdajňa balíkov, je v inej budove. Nie, za posledný mesiac vám nič neprišlo.

Keď nič, tak nič

Za mladi, rozhodne mladšej ako teraz, bola doma neexistencia počítača dennou súčasťou. A hľa necítil som sa bez neho tak mizerne ako teraz (nie, nie môj altruista mi zo servisu ešte nedorazil). Je pravdou, že nejaké to diskusné konto na sme.ska bolo zriadené už koncom základnej školy, ale nie o tom som chcel.

Skladovanie hudby som prevádzal odmala. Kazety rulz. Možno by sa podobný prívlastok dal dať aj platniam, ale málokto vedel na ne nahrávať a tak okázalo poručovať autorské práva, zákony a morálku. Rádio som mal zapnuté tak dlho ako počítač dnes. Dlho.

Ujove disco kazety s Kanady, tetina socialistická kolekcia progrocku, jazzrocku a rocku všeobecne ma vychovávala viac ako škola. A medzi nimi, Cats. Muzikál nie úplne top, až na… Jellicle cats. Poznámky o odpadovosti tohto žánru, prosím uschovať (we make money, not art)

Dôvod prečo zo stojanov zložiť polmetrové reproduktory, položiť ich na zem oproti sebe a tak vytvoriť zariadenie podobné megavwýkonným slúchatkám. Nie je to košér, nie je to zdravé (na maxime vybrovali okná), ale zvukovými vlnami vám to kompletne prečistí mozog (a spev je jednoznačne utlmený).

Video zo skoro originálu tuhľa

Otázkou na zamyslenie je, prečo pri naplno zapnutých reproduktoroch a hlave vloženej medzi ne, som bol schopný započuť slabý zvuk privolania výťahu? Prečo zvuk o seba búchajúceho lega tak bolí? Prečo?

ale mne sa nechce. Notebook ešte z opravy nedorazil (áno je to presne ten, ktorý som si nedávno nový zakúpil) a preto sú mi neelektronické aktivity nútene milšie.

Ale k tomu blog action day. Je mi ukradnutý a demonštratívne sa do neho nezapájam.
Aj s AlGorom a MatičkouZemou.
Nech zomrú.
Prve však AlGore, až potom Gaia.
Keby to bolo naopak, kto by chcel počúvať, hlášky typu - “Bola to férová katastrofa, ale spoločnosť je na vine. ”

P.S. blogujeme za životné prostredie - ráno si v rýchlovarnej kanvici uvaríme vodu za akýmsi humanistickým účelom, zapneme počítač (častokrát je to v opačnom poradí), blogujeme o tom akí sme dnes akční, zapájame sa do svetovej komunity, preťažujeme servery. Áno zapájame sa. Sme zapnutí celý deň. Čítame si humanistické komenty, na oplátku píšeme humanistickejšie ťuťuli muťuli. Večer po wellness sprche venovanej krajinám tretieho sveta zaspávame za hudby U2. Počítač zásadne nevypíname, ale nechávame ho spať s nami.

P.P.S. chcete zachrániť životné prostredie? neblogujte!

P.P.P.S. včera som si pozrel An Inconvenient Truth. Tie egocentrické časti som musel preskakovať. Grafy boli zaujímavé asi ako grafy, grafy a grafy. Ako píšem - egocentrickejší film som nevidel - Hello this is Al Gore, i was the vicepresident.

P.P.P.P.S. nikdy ale skutočne nikdy nepodceňujte význam post scripta. Má neobmedzené možnosti.

P.P.P.P.P.S. nie, nedám priamo sem takú hnusnú fotku, prekliknite sa

P.P.P.P.P.P.S. Thank you AlGore, you’re super awesome

P.P.P.P.P.P.P.S. čo sa týka globálneho otepľovania mám chladnú hlavu. Klíme tak pomáham viac ako tí zapálení progresívni aktivisti.

P.P.P.P.P.P.P.P.S. viac apdejtov po dokončení seminárky a doručení notebooku, prozatím šuc!

Buster Keaton in “One Week” (1920)

Ako by si s tým pořadil Přemek Podlaha?