jatotakniejetotak

Rado Baťo píše o diskusii v US na tému zdanenia sladených nápojov. Zakončuje to týmto,

filozoficky sa viem stotožniť s daňou za správanie, ktorým preukázateľné škodím iným (znečistenie, výfukové plyny a podobne). Ale Coca-Cola je pre mňa hranica, ktorú nemá nárok prekročiť žiaden paternalista s dobrými umyslami. Ani keby na jeho strane stálo tisíc vedeckých štúdií.

Viac ako polemizovať o tomto článku a téme samotnej, som ho chcel hlavne zmieniť (ale tak zapolemizovať si trošku môžem). Prečo by paternalista nemal nárok prekročiť ducha svojej dobrej ochrannej ruky a zdaniť kokakolu, aj keby tisíc štúdii stálo na jeho stole a pritom rukou dobrou kradmou zároveň siahoť mohol na znečistenie? Srandujeme samozrejme, len nech a aj všetko.

Zapolemizovať si by som chcel o úlohe zdaniteľa. Áno, toho starého dobrého paternalistu v štátnych službách, alebo aspoň službách jemu pridružených (ahojte ekonómovia). Prečo sa debata krúti iba okolo nich?

Prečo neupriamime pozornosť na iných starostlivých rodičov, ktorí sú z radenia pánovi prezidentovi vynechaní. Napríklad pani krajčírka – nepracuje v štátnych službách a možno ani nechce, fuj, odpor. Poctivo šije šaty a opravuje oblečenie.  Protrhovo nastavené ceny pre strednú vrstvu. Konkurencieschopná. Len má takýto, hm, niekto by povedal nešvár, ale ja by som to videl skôr na vlastnosť, ktorá ju spája s štátnym paternalistom. Verí, že dokáže pomocou vyššej ceny usmerniť správanie jej zákazníka.

Prídete k nej s kusom oblečenia za 1000 korún. Závada je v tom, že vám to ohrýzol váš potkan. Nič veľkého, všimli ste si to skôr ako bolo dokonané. Predpokladáte (tak vám to povie aj ona) hodinovú opravu v maximálnej výške jednej pätiny celkovej ceny produktu. Krajčírka nie je lenivá, pracuje rýchlo, avšak keď sa vrátite prehodnotí cenu a pokarhá vás rodičovským tónom – to bude za 400. Vraj ste si to zapríčinili sami svojou nepozornosťou a tak vám treba (nie doslovne). Zaplatíte, ináč to ani nejde. Ona si myslí, že keby nebolo takých nezodpovedných ľudí ako ste vy, netrajdala by sa s takýmito opravami, ale šila by krásne šaty, ktoré by skrášľovali spoločnosť.

Nabudúce sa jej vyhnete (ak nebude jedinou krajčírkou široko ďaleko), možno si aj budete dávať väčší pozor na veci, ale akým právom navyšuje cenu za účelom usmernenia spotreby peňazí? Vedia aj iný ľudia, že ich pokazený zips, na ních možno uvalí osobnú nenávisť voči imperialistickým YKK? Akým právom to robia štátni paternalisti?

Za predpokladu, že by tu vznikla nejaká daň z koly, prečo by som mal niesť vyššiu cenu fattyfatty, keď ju pijem raz za mesiac a nijako sa to neodráža na mojom zdravotnom stave? Prečo mám vôbec niesť náklady nezodpovedného správania zapríčineného zlými rozhodnutiami v pokrivenom trhu? Akým právom je možné uvaliť daň na phm, keď v konečnom dôsledku sa odrazí v mojej peňaženke na vyššom cestovnom, ktoré je v ponímaní mestskej správy protipólom a bojovníkom v prvej fronte “eko”lógie, ktoré je zas šialene dotované. Zbláznil si sa otecko? Pokiaľ by sa tak správali všetci boli by sme v takom hnoji v akom sme dnes. Aha, veď sme. Tak nič.

Áno pokiaľ karhať žranie cukríkov, tak prv ich prestať pchať s poza chrbta deckám do ruky. Ale o to tu predsa ide. Vytvárať si problém, ktorý budeme riešiť a riešenie predstavíme ako výhru, aj keď sa jedná o ďalší problém, ktorý bude riešiť niekto po vás. Možno je potom problémom, riešiteľ problémov.