jatotakniejetotak

Tak som sa pobľul dneska, to vam hovorim, určite to aj počuť chcete, take žlte tam bolo na motivy bananu. A potom asi 8 hodin som čakal na bľuvanicu pt.2, ktorá bola čierna ako uhlikova metoda určovania veku, až nato, že iba 3 hodiny prešli. Zo fčera to bolo, zo fčera. Popritom som vyjadroval fyzicku bolesť, znudenosť a chorobnosť ako sa to v postmaterialistickej dobe patrí nasledovne, “och, jaj, ci pana, me to nebavi, ****, *****, ** ****.” Je potrebné vyjadriť svoje nálady v dnešnej dobe na všemožných platformách a šérovať ich ako géring, “zajebem psa, ma tak pobozkal, a existuje paradajkova omačka na marse, lebo ona je najlepšia, hovno, hovno, hovno, prezident.” až nato , že by ste mali držať hubu, lebo nikto tie sračky nechce čítať, vidieť, všetko je to otravné, a boli ste dojčený iba pol roka.

Tým sa človek zviera líši od zvieraťa zviera, len si predstavte antilopu jak by ležala na savane a písala na papirusovi zvitok v troch kópiach, “och mam anginu aj teplotu, uhhh, uhhh, supi na mňa kukaju bo vedia, že zgenem. Bo si nigdy neviem nič najsť, čipky do zadku som dagde zakopala a do zadku neviem kde su, pod totym stromom, alebo totym? Bolesť ma muči, cez oči nič nevidím, zasopleny mam nos, jak taka krava. Penicilin nezoženiete v okruhu dvesto kilometroch nigde. Zomrem ja, zomrem, ach jak sa na mňa pozeraju zomrem.” tu sa zaznam konči.

p.s. voľby, voľby, voľby, voľby, voľby, voľby, voľby, hovno.