Monday, December 31, 2007
Zhrnutie minulého pozemského tisícročia: Nič, útok Lynkulov, zase nič, tak nuda, voľby v slnečnej sústave - štyristopäťdesiatá medzigalaktická vojna, pripálené pirôžky (ostatne ako posledných 10k rokov).
Čo očakávam budúceho p. tisícročia a p. roku: Nič, útok Lynkulov, zase nič, nudu, voľby v slnečnej sústave - štyristosedemdesiatu medzigalaktickú vojnu, vyriešenie problému so štítnou žľazou, výmenu pirôžkov za mama snack, pokorenie čísla 175 indexu OMI a aspoň 20tisíc zaznamenaných skladieb, návrat do roku 1999, vyhodenie koľajníc slovenských železníc po celej dĺžke, vyhubenie byrokratickej chamrade červeným atramentom a ľahko čistiteľné kelímky od jogurtov.
Monday, December 24, 2007
Čo páchne viac ako chren, je agresívnejšie ako priemerný pudel, výživnejšie ako gajner, drahšie ako rúž Paris Hilton?
Vianoce? Vianoce!
Preto zahoďte tento hnusný konzum a vráťte sa ku koreňom. Pomilujte svojich blížnych ako seba samého, upchajte si cievy tukmi a cukrami, do poznámkového bloku si zapíšte deň radosti a veselosti, tancujte a produkujte exhaláty lásky a mieru.
Monday, December 24, 2007
Štyri hodiny ráno sú. Zaspal som skoro, lebo som si svoj zadok včera utvrdzoval v ranne prichodziom autobuse z Bruna. Tak som hore. Keď mať biorytmus v poriadku, tak poriadne! A kým poniektorí sa sťažujú na nedostatok internetového pripojenia, ja som doma našiel wifi. Dokonca vo všetkých izbách je :) Ďakujem ti krásna neznáma.
Nečinnosť tuto ozrejmím, takto to totiž vždy skončí, keď sa článok dostane na todo list. Todo list je zásadne na to, aby sa záležitosti na ňom napísané nikdy neuskutočnili, respektíve so značným časovým odkladom.
Takže článok o IM a všetkom tom komunikátorskom chaose zostáva v pozícii - jedného krásneho dňa. Určite to bude deň pekný, keďže sa aj na moje prekvapenie deje v tejto oblastí viac vecí, ktoré som ani ja neočakával.
Čo sa naopak očakávať dalo, je oznámenie témy bakalárky. Almamater si vypočuje moje blablablatologické z oblasti takejto: Liberálna teória secesie a kritika etatizmu v práve: Prípad USA. A dokonca to nebolo ani naposlednú chvíľu, lebo som sa prihlásil deň pred detlajnom. Za konzultácie ďakujem Lemuelovi. Taký vám to je veselý chlapík, vraj napísať napríklad o Liberálnom Inštitúte by som mal. Pokiaľ som však idealistom nič také sa neudeje.
A materiálu na túto tému je viac než dosť. V USA je momentálne 10 nezávislých štátov o ktorých vedia len fajnšmekri a 20 decembra, v deň kedy som vedúcemu práce zasielal mail pribudol jedenásty. Siuoxovia si totiž povedali, že zmluvy staré 155 rokov sú nič iba zdrap papiera. Keďže vyhlásili zrušenie zdaňovania na území, ktoré sa rozprestiera cez 5 štátov, čakám na ozbrojený konflikt ohľadne platenia daní (keď už nám Elaine Browna zatkli). Nech konečne aj tie veľké zlé média pokryjú tú secesiu, keďže doteraz a ako vždy v takýchto otázkach držali hubu.
P.S. to nepísanie už nebudem prevádzať, lebo potom človek, keď už si k tomu sadne, tak zabudne, čo to vlastne chcel.
Friday, December 7, 2007
Viem, že sny by mali odrážať realitu, alebo skryté túžby a priania, ale môže mi niekto odôvodniť pápeža Jána Pavla II, oblečeného v bielej lesknúcej sa joggingovej súprave, z kučeravými vlasmi a krátkou kučeravou bradou, ležiaceho v mojom náručí, a mňa s ním unikajucého pred hordou moslimov v svetlo modrých joggingových súpravach valiacich sa do hotela (zjavne nervóznych z prítomnosti pápeža) z ktorého sa neviem dostať? Dokonca ani veriaci španiel, šéf v hoteli mi nevie pomôcť? A vonku z okna jeho kancelárie sa vyskočiť nedá, lebo je tam slabo zamrznuté jazero, na ktoré sneží, zatiaľ čo na druhej strane hotela je nejaké slnečné Saint Tropez.
Alebo prelud najvyššieho rádu, kedy je človek v tak zúfalom kyslíkovom deficite, že používa fotoaparáty s java rozhraním, aby sa z nich trochu nadýchal.
Saturday, December 1, 2007
Akademický tenis, poznáte. Je to nútené, aby vo vraj zdravom tele zostal zdravý vzduch, ale čo ten puch? A keďže pre dobro naše samotné to je, tak s jedným jediným ako kôl v plote kreditom sa musíme vysporiadať. Verbež učiteľská. Zápočet potom pozostáva z 30 násobného presunutia loptičky cez tú sieť, ktorá zavadzia rovno v strede. A tento piatok sme ho chceli dostať. Len akosi učiteľ náš nám neprichodil a namiesto neho sa tam ocitol nedočkavý zmrd, ktorý bol minútu v hale a minútu mimo. A tak sme si tenis užili naplno, akademicky. Asi takto
Pravidlá sú jednoduché, na ľavej strane ihriska hrajete dvojhru, nakoľko je pravá strana zabraná iným manschaftom. Snažíte sa trafiť loptičku a spoluhráča. Loptička sa triafa najlepšie bez dioptrií a spoluhráč so zrakom zostreným dioptriami. Hrajete na neho, na okno, stenu, strop, na vedľajších hráčov, na hráčky s vedľajšieho kurtu, na učiteľa, hrajete zo sedu, zo vzdialenosti jedného metra. Snažíte sa pokoriť rýchlostné rekordy smečov. Búrate pravidlá, obrodzujete tu konzervatívnu hru, pri ktorej sa ani len hovoriť nesmie. Hrajete s rúčkou, s vrcholom rúčky, rukou, nohou, hlavou. Experimentujete. Obrodzujete sa.