fričkov blud

Do mojej singl rodiny pribudol nótbúk. Aha Marča, takýto!

S predajcom spokojnosť veliká (nechcem reklamácie!) Poobede som si ho objednal a na ďalší deň mi telefón veselo skáče, až ijhľa zásielka z Prahy dorazila. Tak z rezkým krokom vtrhol som do realitne lacno situovanej oblasti, pozostatku brnenského getto trojuholníka a daný tovar si vyzdvihol.
A späť, prečo sa báť? Keď ujo cigán dolieva do svojej bielej oktávie vodu do ostrekovača nebudem predsa čakať rohlík do chrbta. Navyše bol taký pekný slnečný deň, kto by sa len zmohol na útok so zámienkov vylepšenia si spoločenského statusu?

Ale pekne po poriadku - otváranie krabice mi pripomenulo slastné brigády nič nerobenia v BenQ Corporation, ten zápach všade prítomného, prírode neškodného igelitu (tie červené nosy a ruky boli od tepla). Zapnem nótbúk a vysmiaty FreeDos sa na mňa škerí. Na viac ako bielu, modrú a čiernu sa potvora nezmohla. A ja takisto nie.

XP? Veď nebudem platiť za niečo, čo sa dá cracknúť (čo my pripomenulo, že to pojednanie o cópirajte by som už mohol konečne napísať).

Nervy z Ubuntu začínajú! juchú!

P.S. o starom laptope sa zmieňovať ani nebudem, stihol zomrieť skôr ako som ja chcel na ňom nejakú serióznu činnosť vykonať. Mor Ho!