Vždy som chcel robiť nejaké fyziologické pokusy, akurát, až teraz som sa odhodlal. Podstata frankensteinovského syndrómu spočíva v tom, že budík mi začne zvoniť po 4 započatých hodinách spánku. Takýmto spôsobom by som sa mal prebudiť vyspatý o ďalšie štyri hodiny. Spánok bude takto trvať osem hodín a človek sa prebudí bez budíka a do hnusne ružova vyspatý. Mohlo by to fungovať. Taká bočná výhoda je snová - začne sa mi odznova snívať, vzhľadom na to, že budem zaspávať ešte raz.
No a dnes to fungovalo, len som akosi zabudol čo sa mi snívalo. Do ďabla. Ľavým okom som kukol na mobil a ubehlo osem hodín spánku. A tak otváram oči. Ee, oči sa mi nechceli otvoriť. Nie kapre, ale rovno celý chov kaprov v mŕtvom ramene dunaja mi držalo pokope viečka - diagnóza: zápal stredného oka.
Celý vytešený som si šiel kúpiť nejaké chutné kapky, ktoré treba aplikovať ako pani magistra povedala, päť krát denne po jednom drepe a hladný (žiadna metafora) sa pustil do preddemografickej prípravy.
A dievčina sa pýtala na fóre, či aj Rabušica treba pre tú písomku čítať. Veru TREBA! Veď sa pán dekan pre školu obetoval, ani deti nemal. Tušil som, že demografi sú farizeji, pôrodnosť kážu a deti rodia? Toť!