Alebo sen, ktorý mi chcel nabúrať kariéru svetového renovátora socialistických obydlí.
Naši mi doma povedali, že sa plánujú búrať všetky bytovky. Chápete to? Iba tak z ničoho nič. Vraj verejné plánovanie. Bolo iba niekoľko hodín do odstrelenia všetkých bytoviek v prešove. (aspoň vtedy som si myslel, že to bude iba v Prešove) Tatko naložil pár vecí do našho lietadla (hej mali sme lietadlo, také malé, ako s tých ameriských sobotnajších filmov, kde sa deti odcitnú v divočine a spievajú ameriskú hymnu s malým grizzlim) Ako si tak sedíme pripravený na štart, nechápal som prečo mamka ide peši aj so sestrou. Spomenul som si nato, že napriek tomu, že sa majú tie bytovky úplne búrať tak som tam nechal doklady. Tak som povedal tatkovi v časovej tiesni, (zostávalo asi 8 minút do zničenia bytoviek) že si musím ísť pre nich. A ako na ďabla som bol bosí a ešte som sa musel aj obúvať. takže mi to pár minút zobralo. Povedal som im nech na mňa nečakajú a že keby sa mi nepodarilo utiecť, že som ich mal rád. Už som iba čakal, kedy mi v pozadí zaveje slovenská vlajka a sokol hôrny mi sadne na hlavu. Vyletel som na siedme poschodie ako strela a spomenul som si, že by bolo fajn zobrať aj nejaké fotky a oba harddisky. Vbehol som do bytu, zobral si svoju nostalgickú krabicu vopchal tma oba hdd a pozrel sa na hodinky. V tom som pocítil nepríjemný pocit nukleárneho výbuchu. Tak blbo v ústach mi chutil vzduch. Vybehol som na balkón a spadol som dole. Šak čo, stáva sa. Tak som vybehol mžikom hore, samozrejme po balkónoch. Bol som dokonca ešte rýchlejšie ako po schodoch. Zobral som krabicu a pre istotu aby som si nepolámal nohy som zbehol poschodoch. To už boli odpaľované vedľajšie bytovky. Bolo počuť silný hlas, ktorý oznamoval odpálenie jednotlivých bytoviek. Neviem prečo boli pomenované podľa písmen, keď vždy mali čísla. Vybehol som z bytovky v asi o tri sekundy zelený blesk zasiahol aj môj východ. Nechápem ako som mohol prežiť. Načo chápať keď sa mi to len snívalo?
Vbehol som do budovy, ktorá tam nikdy nestála, taká klasická spojka medzi bytovkami, kde sú obchody a iné šmelinárstva. Neviem ako som sa ocitol zrazu pri mojich rodičoch a nechápem ako mohlo odvtedy ubehnúť sto rokov. V tom storočnom období som uvidel čo sa stalo. Bytovky boli zbúrané na celom svete a nahradené modernými mrakodrapmi. Rovnakými bielymi. Hlboký význam netreba hľadať. Projekcia zhora sú vždy pri developerských projektoch biele, alebo svetlo hnedé. Navyše nedávno som videl fotku Le Corbusierovej ruky nad jeho projektom elitného mesta. Takisto som videl, že to nebolo žiadne verejné plánovanie, ale priam medziplanetárne plánovanie, keďže sa mestom prechádzali zelený ujovia (ale možno to bolo aj iné pohlavie) s s hlavou ako žralok kladivohlavý a výškou viac ako dva metre.
Neviem prečo v ďalekej budúcnosti bola celá elektronická infraštruktúra zničená, internet neexistoval, počítače boli takisto pasé. Existovali iba také smiešné televízory, ktoré som malo možnosť vidieť na výstave ako z Paríža ‘60. Biele, veľké, guľaté. Aspoň sa tam dal pripojiť môj externý hdd. Ale mali ste vidieť jak sa báli vedci tento objav zvestovať zeleným ujom. Pre istotu aby nezničili aj túto históriu.
Napriek tomu, že bytovky boli zničené a nahradená uniformnými mrakodrapmi bývali sme v dome s blobovou štruktúrou. Desne spraťanské vybavenie. Nebolo tam skoro nič. Fakt hnusné. A tak nejak znechutene som na hlas vracajucého Lukáša opustil tento hnusni svet.