Minulosť nie je ako starý džbán. Hlavne nie u mňa. Roztrepaná na márne kúsky za sponzoringu mozgovo cudzopasných chorôb, môže byť tak maximálne mechom črepov. Len toľko som chcel, že tu napíšem jak si na dačo z minulosti spomeniem. A vôbec tomu, kvôli internosti črepov nebudete rozumieť.
Išiel som si tak skleslo (ale ne uplne, lebo novú bundu som si kúpil) z brigády do školy a za mnou som započul VYBÓÓÓRNE. Odvtedy som sa nemohol prestať smiať od ucha k uchu. Po prvé slovo “výborne” s prízvukom na špecifickom mieste patrí východu slovenska (takisto ako aj celá slovná zásoba z prízvukom zaveseným tak, že to čuc)
Ale to neni pointa. Pointa je kdesi tu, že sa mi črepy začali vznašať v hlave. Losovanie. Čo to len bude?
Erik, fajna je tota pomazanečka rybacia. Čo? Choo. (Choo je znak toho, že pomazanečka je fajna a pachne cela od ryby - choo sa vyfukuje cez usta, abo keď ste škaredy, tak cez pysky)
Všetci ste božie deti! Tak sa podľa toho aj spravajte.
Matikárka zo strednej školy. Nemal som ju rád.
Rozdeľovala žiakov na satanov a anjelíkov. Pre druhého matikára J.R. seniora som bol veľmi drzý. A tretí v duchu hesla opakovanie je matka múdrosti mi hovoril “Jakub ja ťa k maturite nepustím”. Pustil.
Keďže črepov dnes bolo na dnes iba toľko, tak idu ja … písať článok o nacionalizme
Fuj, scrap