jatotakniejetotak

Variáca na tému sopľe C DUR

Hrdielko ma už nebolí,
bo čo bolí to prebolí,
taže ma už nebolí. Ale…

Padá soplík padá,
ej ale nesom rada

V krajine kde sa sopeľ lial a
kde ryneľ hrdlopád.
žila raz včielka nezbedná
jej sopeľ mal vždy každý rád

Ta toto je konec važeni.

P.S. aj združenie Národného Odporu Nitra včera skandovala : “Za biele európske sopľe! Preč so zelenou pliagou!

Titulky na konci filmu sú super, za podmienky, že film ktorý ste si predtým pozreli nebol výplodom debila. Nebol a preto boli titulky super (teda skôr to biele pohyblivé na čiernom pozadí s hudbou v odposluchoch). Aj britské romantické komédie sú super. Super však nie je, keď paľce na nohe schytajú kŕč, veru aj tam sú svaly. Super takisto nie je keď je posteľ vzdialená od počítača 3 metre horizontálne a 2 metre vertikálne. Super nie je, keď máte hrdlo ako karburátor (priznám sa neviem, čo to je, načo sa to používa, ale znie to kuul) a môžete prehĺtať iba v takej časovej frekvencii v akej to v rámci bolesti uznáte za vhodné. Je nepomenovateľne zlé a nespravodlivé, že ženy musia rodiť a ja sa tu sťažujem s takými pitomosťami. Sloboda rodenia pre chlapov!

Ďalej nie sú super tieto veci – šupka na kakau, ľudia čo vám chcú dobre, vedecký konsenzus, ženy ktoré nie sú super, starobahno a všetky ostatné pivá, nick piersing, cholesterol, hudba z napoleon dynamite, poškrabané DVD ktoré nechce načítať, akademické prostredie, šport, zabudnutie sna, čaj, a ostatné nesuper veci.

A toto je super – JA, ženy ktoré sú super, RJD2 work it out, WS my doorbell, pretvarovanie sa že ma nebaví svet, monty python, láska a mier, blbosť, jeez, jazda na rýchlo sa pohybujúcom prepravnom prostriedku s hlavou vyklonenou von, chodenie so zatvorenými očami, anarchia, zaspávanie, frédéric bastiat, príčiny, moja teória vesmíru za rohom…

Minimálne šupka na kakau a JA sú dve neoddiskutovateľné veci v ležiace v protipóloch suprovosti. Ostatné veci majú opodstatnenie iba v určitom časopriestorovom kontexte.

Ja jednoducho nemôžem zato, že som skoro všetkým dievčatám na serveri lide.cz klikol na 5. Ona bola tak pekne nadizajnovaná a to slovo Cože? vo mne vzbudzovalo dôveru. Človek takýmito úvahami príde nato, že ľudia nie sú škaredí iba tie päťky sú také príťažlivé (odtud – potud pánové)

.bodka Milana Lasicu nebola tak úplne Lasicova. Bol to iba mail od istého pána neznámeho XXL, trippple B, puf, ktorý má celkom oprávnené otázky. Napríklad prečo platí ročne tisícku na železnice, keď si ani kolajnicu v tejto hodnote nemôže zobrať. Záludná to otázka, pravdepodobne bezpečnostného charakteru krajiny. Pravdepodobne (píšem celkom potichu) preto, LEBO! A problém je vyriešení. Nepýtajte sa ďalej. A keď sa budete pýtať tak sa vám budú snívať sny o tom, že žijete v spoločnosti, kde je vaša reč zaznamenávaná a prehodnocovaná a kde každý deň vychádzajú 8 stranové noviny s prílohou O čom sa nesmie hovoriť.

A takto pekne som sa dostal k tejto téme. Hovoriť sa smie. Ale… , nesmie. Potom vás nebude mať spoločnosť rada. Preč od politiky (aj keď tam je toho na nenahovorenie hodne). Otvorená myseľ – otvorená huba? FUJ. Veď si len viete predstaviť, žeby sme fungovali na inom základe komunikácie ako mravce. Žeby sme pekne všetci o všetkom rečnili? Alebo dokonca komunikovali? Len takto bez prípravy? Ja teda nie. Chaos by bol. Na to aby sa človek musel dostať z bodu X do bodu Y by sa musel prekomunikovávať sťa baran. Ahoj, zdravím, i aj teba, nemám čas, pozvem ťa niekam,tú dieru treba zaliať… Internet by oproti tejto komunikačnej džungli bol anglický trávnik z predsadenými steblami na osi W a Q. A tak zostávame pri feromónovom koncepte prezretia človeka.

Obkľukou sa cez body X a Y na osi W a Q dostávame k slovu COŽE. Z objektívneho pohľadu si dávam 5 a skákať salta do zadu… stop, stop, stop.

Verš unikol mi,
jak za slobodou uniká vták,
kak padal k zemi,
ja nechal som ho tak. Škoda, že dumbbo nemá hodnotenie, lebo by to bolo druhá udelené jednotka okrem tejto

A v poslednej dobe som sa stal objaviteľom dvoch neskoropythonovských seriálov

Robot Chicken

Big Train

Myšlienka dneška: Blahoslavení tí čo schudli, lebo oni prejdú do nebeského kráľovstva.

Minulosť nie je ako starý džbán. Hlavne nie u mňa. Roztrepaná na márne kúsky za sponzoringu mozgovo cudzopasných chorôb, môže byť tak maximálne mechom črepov. Len toľko som chcel, že tu napíšem jak si na dačo z minulosti spomeniem. A vôbec tomu, kvôli internosti črepov nebudete rozumieť.

Išiel som si tak skleslo (ale ne uplne, lebo novú bundu som si kúpil) z brigády do školy a za mnou som započul VYBÓÓÓRNE. Odvtedy som sa nemohol prestať smiať od ucha k uchu. Po prvé slovo “výborne” s prízvukom na špecifickom mieste patrí východu slovenska (takisto ako aj celá slovná zásoba z prízvukom zaveseným tak, že to čuc)

Ale to neni pointa. Pointa je kdesi tu, že sa mi črepy začali vznašať v hlave. Losovanie. Čo to len bude?

Erik, fajna je tota pomazanečka rybacia. Čo? Choo. (Choo je znak toho, že pomazanečka je fajna a pachne cela od ryby – choo sa vyfukuje cez usta, abo keď ste škaredy, tak cez pysky)

Všetci ste božie deti! Tak sa podľa toho aj spravajte.

Matikárka zo strednej školy. Nemal som ju rád.

Rozdeľovala žiakov na satanov a anjelíkov. Pre druhého matikára J.R. seniora som bol veľmi drzý. A tretí v duchu hesla opakovanie je matka múdrosti mi hovoril “Jakub ja ťa k maturite nepustím”. Pustil.

Keďže črepov dnes bolo na dnes iba toľko, tak idu ja … písať článok o nacionalizme

Fuj, scrap

a zos sitim v odposluchoch aj fajni.

Za prvé som si kúpil topánky HAhahHAha. Po veľa dňoch chodenia som si našiel také s logom cez pol topánky na boku, naomi klein nech berie čert. Za druhé bod za tretie nebude čiselne označený, je potom v tom chaos. Bol som posledný deň v práci (čítaj brigáde) aby mi v podvečer zavolal chlapík, že som bol taký šikovný, že ešte možem prísť – peniaze treba. Aj keď zlato je lepšie. Alebo taká platina….hm?

Samušo napísal niečo načo ja nemám odvahu, rozpravu o chlapoch postihnutých syndrómom niečoho čo môžeme nazvať vo svojej podstate, jadre celej veci, ako … blbosť, Monty Python. Iba to som chcel napísať. V tomto odseku podotýkam. Rád by som podotkol aj v ďalšom odseku. Číselne označenie pre jeho komplikovanosť nepoužijem (1542-100)/2 -x +sin0 a just nepoužijem. Just sa nesmie čítať ako džast.

Podotýkam. Dovolím si podotknúť aj v odseku ďalšom.

Podotýkam. V ďalšom odseku si už bohužiaľ nedovolím podotknúť nič.

Celkovo odsek piaty. A ujo autobusár nakázal pankáčovi, choď mi do tesca kúpiť dačo pod zub, bo boha zomieram. A pankáč vzal dubáky a šiel.

Po prosbách, ktorým som nemohol odolať vznikli skoro obsiahle skriptá k predmetu Politické systémy ČR, vera áno, vždy som chcel pomáhať študentskej svojeti. Uč sa i TY, tu.

Slovo VERU navrhujem povýšiť na veľmô užitočné slovo, pre národnú hrdlosť. Chytám sa vždy za ten textilný opasok, ktorý opasáva môj driečny driek, keď ja vyslovujem ho. A keď tam pridám aj EJ nôtiť idem. VERU tak!

Z decentne tragicky posmutnelej drámy BABEL som si ako lightmotív odniesol poznanie, že aj fatboy môže byť dobre zremixovaný. Funky house big beat fusion forever. Hnusoba tá angličtina. Aj tie anglické dievky, keby ste to len videli. Ale americké nie. lepšie stokrát vidieť ako raz čítať!

A s takým posolstvom sa lúčim zo svojím textovým editorom a odchádzam do sveta offline (najmä zajtra v robote)

_FM