Hutba, najviac ovplyvňuje všetko. Aspoň u mňa
Nič neprekoná hutbu, nič. Ani láska. Dobre, ta možno láska hej.
Možno to je jednoducho mozkom. Máte mozog nastavený na určitej frekvencii a v momente, keď prijímate frekvenciu rovnakú tak radosťou skače. Toľko z popularnej vedeckej hutby.
Pocit s počúvania hutby je neopísateľny. Jednoducho neviem. Hlavou vám prechádza plný bitrejt piesnenki a dokonca aj viac. Celý obsah, ak sa riadňe započúvate. Ale napríklad dakedy vinikne syte. A ho mate plno v ušoch. Dakedy vyšky. A vobec to neni kvoli tomu, žeby mal reprak ine parametre. Proste vyťahujete čo vam je potrebne akurat.
Ale čo keď viťahujete celé všetko. Všetky nástroje sa vám javia dokopy ako jedná masa, ktorá neni vôbec sivá, alebo šedá, gačparoviš je chujo, ale modrá je, zelená je. Ne, nemá farbu. Vnímate zvuk a pocit neopísateľneho štastia a šialenstva v skratke 3.1415926535897932384626433832795028… Veru tak, keď pocit momentalni vyjadrujete od srdca, tak ste šialenec a ľudia sa vás boja, dakedy až tak, že v kotlu sa okolo vas urobi kruh.
Ešte stale som nič nepovedal a asi ani nepoviem. Zappa to vie aj tak najlepšie.
Information is not knowledge
Knowledge is not wisdom
Wisdom is not truth
Truth is not beauty
Beauty is not love
Love is not music
Music is THE BEST…
A nakoniec niekoľko zaujímavých slov na zamyslenie: Šušník lombogardský, Rastafarianizmus, Tu-a
P.S. neviem čo by som si bez rytmu počal