Sa v prvom rade cítim zle, že na malom priestore musím zhrnúť dnešni deň. Nechce sa mi, ale jak furt sa zapriem a budem chlap. Priznám svoju ženskosť, farbu spoďárov a zložité konštrukcie slov, nad ktorími bi trebalo rozmíšľať radšej zahodím. Kúl? Nigdi.
Ráno sa začalo tradične o piatej. No išiel som spať o siedmej večer, tak sa nečudujte. A vobec, je to zdravé na rast (ešte mi treba aspoň 7 centimetrov a za hrsť rozumu, žeby som bou chlap) Dal som si sprchu a zubnou kefkou vičistil sandále. Potom zubi.
Na desiatu som sa dotiahol do školi. V škole nuda, aula preriedená ako po genocíde. Bolo tam cítiť sociológov. A tak von do prírodi. Kúpil som si baranicu a rukavice, skľal som cestou barana a ochutil ho šošovicovým prívarkom. Baran, keďže ešte čerstvý ani rozkusať sa nedal. Ďabla ho! Ľenča išla dole gágorom tak chitro jak zvikne vichodiť von. Teda ani baran celí, i ja lačni. Ženi na šošovicu nezaberali a tak balím a idem do iného revíra.
V hodnotení seminárki o SNS sa dozviem, že som to napísal. Hlavne, že je. Aj nula je dobrá. Človek sa neoprie o politologické schéma a ľabňe z nim jak zos schodoch. Bodaj ho. Kebi som vedel jak je toto schéma oblečené. Na ľahko? Alebo skôr zimne? V akom období písať jak? Za akého režimu? Čoho sa mám držať, pokom opakovať, pardón koho nasledovať? Oficiálne vihlásenie neni a ani nebude, preto abi bolo širšie poľe pôsobnosti.
Dakedi sa aspoň vedelo, že píšte všeci modrím perom. Dnes? Nariadia vám že to má dodržiavať určité štandardi, ale jaku farbu písma si vibrať nepíšu. Dnes je totiž defaultne nastavená čierna.