Rozhovor mladého muža a mladej ženy. Do deja nepriamo zasiahne aj tretia postava Lukáš, ale fakt len nepriamo. Celá rozprava sa odohráva kdesi inde.
M: Nemala si šťastie na dobrú rodinu? Mňa vyžrebovali celkom dobre.
Ž: Vyžrebovali?
M: No?
Ž: Ako to, veď to je úplná blbosť.
M: Hah, tebe to ešte nikto nepovedal?
Ž: Čo by mi mal povedať?
M: No, že si vyžrebovaná.
Ž: Počuj, ty si zo mňa robíš srandu.
M: No jasné, ty si z ďalších, ktorým to zatajovali. niekto ti to musí povedať (tvári sa prekvapene a aj dosť skľúčene) dokelu, prečo ja?….ty…ty si sa nenarodila svojim rodičom.
Ž: Čo? Čo to melieš? Chceš povedať, že som adoptovaná?
M: Nie, nie, kdeže, teba (chvíľka hustého ticha) priniesli bociany (viditeľná úľava) uf je to vonku
Ž: Aké bociany, vôbec ti nerozumiem, (grandiózne zmätene) chceš povedať, že ma priniesli bociany? To snáď ani nemyslíš vážne, veď je som sa narodila svojim rodičom, normálny pôrod, medicínsky dokázaný fakt (ukáže pod trup) a odtiaľto som vyšla.
M: Prečo ja? Rozmýšľam, prečo ti to nikto nepovedal?
Ž: Myslíš si, že ma týmto vyvedieš z miery?
M: Nie, nechcem ta vyviesť, chcem iba aby si už konečne vedela pravdu, prosím.
Ž: …a….(plačlivo) nerúcaj mi môj svet.
M: Prepáč, ale ak by som ti to nepovedal ja tak kto potom……hádam nie Ježiško?
Ž: Nie! (plač)….aj on!?
M: Vieš čo nechápem, že už aj sedemročné deti vedia, že darčeky im nekupujú rodičia, ale nosí ich Ježiško…..a ty?…..veď máš dvadsaťšesť (potichu) nechcem sa ti smiať, ale pochop, pravda už musela prísť, na tieto rozprávky si už stará.
Ž: Prečo si mi to povedal až teraz?
M: Ja? Ja? Veď už som ti to chcel povedať dávno, ale ty? Stále si žila len v tom svojom rozprávkovom svete, plnom pôrodov a kupovania darčekov.
Ž: Myslíš si, že ja za to môžem? Veď takto ma vychovávali rodičia.
M: Viem, viem, ale…aj tak mi to nejde do hlavy, veď už v šiestom ročníku, keď k nám prišiel Lukáš, pamätáš? Malý veľký chlap, on vtedy začal šíriť tie dospelácke reči o bocianoch, ale ty? Nikdy si ho nepočúvala, vždy si hovorila, že iba sa chce vytiahnuť a preto si vymýšľa.
Ž: Malé chlapča, ktoré sa chcelo tváriť dospelo. Kopu reči o zdravej výžive, tak na neho nezabudnem, možno, možno som ho mala aj počúvať.
M: Vidíš, hneď máš iný pohľad, ja som ho počúval hneď som mal jasno v tých bocianoch…….Vianoce prišli až neskôr. Tomu som proste dlho ani ja nechcel uveriť, že darčeky nosí Ježiško.
Ž: Prečo si potom tomu uveril?
M: Uvidel som ho ako dáva darčeky pod stromček.
Ž: Bola to pre teba asi studená sprcha.
M: (nádych) Uf, takto si ani nevieš predstaviť, rozplakal som sa z toho, že mi vlastní rodičia klamali. Preto som ti to konečne musel povedať, nechcel som aby si si myslela, že budeš rodiť
Ž: Tak ako je to s tými bocianmi?