fričkov blud

Chcel by som tu minimálne jedného človeka vyviesť z omylu, ktorý som vlastným nedopatrením spôsobil. Magdaléna sa odlišuje od slova magdalena, ktorá nie je menom istého chlapa, magdalena je nové citoslovce, ktoré navrhla FSMvAUSbJaN (Federácia stáleho mieru v anarchistickom usporiadaní sveta bez jazykovedcov a newspeaku).

Z oficiálneho prehlásenia, ktoré mám iba ja v hlave (a takisto v hlave mám FSMvAUSbJ, jednak oficiálne prehlásenia neoficiálnych organizácii so zaujímavými názvami sú rulz a druhak federácie sú minimálne v slovenskom priestore veľmi príťažlivým vývozným artiklom) vyplýva vytvorenie a rekodifikácia istej skupiny citosloviec. Nové citoslovce magdalena nahradzuje doteraz nevyjadrený pocit radosti, šťastia a veľkého smiechu, v skratke HE. Potreba vzniku nového citoslovca vznikla, pri instantnej internetovej písmenkovej komunikácii, kedy sa nedalo plne vyjadriť to ako sa smejem na druhej strane počítača. Pri rozhovore s Prezidentom pre Slovne Druhy L.H. sme sa preto uzniesli na tom, že magdalena skĺbi citoslovce he, hehe, hihihi, hahaha (chachacha sa kvôli značnej miere uštipačnosti nebude podieľať na význame, takisto je potrebné odlišovať oddelené Ha ha ha, pretože to patrí k diabolskému smiechu)

Pre názornú ukážku použitie citoslovca magdalena predkladám jednu IIPK

Človek 2 (15:30:09): … a som tam isiel viac jak jeden den
Človek 2 (15:30:20): ked som tam potom dorazil, ta to bol konec
Človek 2 (15:31:01): som uz vobec nemohol, taze sranda jak delo, ne?
Človek 2 (15:42:21): haloo, sranda ?
Človek 1 (16:25:13): hej, magdalena

Stalo sa nešťastie, prehrali sme. Susedia pod nami už plačú. Cez okno bolo vidieť padajúceho muža s piateho poschodia. Malé deti dostávajú infarkty. Potokom sa z našich tvárí valí modrá, červená a zelená farba našej štátnej vlajky, ktorá má trpkú príchuť. Mali sme na to, mali…..skutočne.

Čo viac nám bolo treba? Hokejky boli? Boli. Dresy, korčule, suspenzory takisto. Všetci na ľade dokonca aj vedeli čo s tým. Tak prečo potom? Prečo sme prehrali? Hádam málo sme kričali? Priznám sa, že písmo je momentálne moja jediná forma komunikácie so svetom. Hlas je totiž mimo prevádzku. Aj vlajku sme doma mali, pivo bolo tiež. Tak kde je potom Bože chyba? Poviem ti to tak, máš to u mňa teraz nahnuté. Veď som ťa prosil, aby si dal tomuto malému národu a jeho úžasným ľuďom iba tak málo. Dobre Budaj mal na hlave banskobystrický erb, tak to si splnil prianie aspoň jednému človeku. Ale čo nám ostatným? Aj keď otázky zostanú nezodpovedané, ja sa stále musím pýtať. Prečo nie je puk guľatý?Prečo skoro celý národ, sa v určitej situácii správa ako zmagorený. Ako využiť jedine vo svoj prospech túto masívnu socializáciu (zneužiť je neadekvátne slovo)? A prečo mal Budaj ako jediný erb svojho mesta? A prečo na prilbe? A prečo Budaj? A prečo lebo?

Boh: „Preto.“

Bože, keď ti už toto nejako nevyšlo, mohol by si aspoň ľadový čaj zaradiť medzi nové olympijské disciplíny?

Rozhovor mladého muža a mladej ženy. Do deja nepriamo zasiahne aj tretia postava Lukáš, ale fakt len nepriamo. Celá rozprava sa odohráva kdesi inde.

M: Nemala si šťastie na dobrú rodinu? Mňa vyžrebovali celkom dobre.

Ž: Vyžrebovali?

M: No?

Ž: Ako to, veď to je úplná blbosť.

M: Hah, tebe to ešte nikto nepovedal?

Ž: Čo by mi mal povedať?

M: No, že si vyžrebovaná.

Ž: Počuj, ty si zo mňa robíš srandu.

M: No jasné, ty si z ďalších, ktorým to zatajovali. niekto ti to musí povedať (tvári sa prekvapene a aj dosť skľúčene) dokelu, prečo ja?….ty…ty si sa nenarodila svojim rodičom.

Ž: Čo? Čo to melieš? Chceš povedať, že som adoptovaná?

M: Nie, nie, kdeže, teba (chvíľka hustého ticha) priniesli bociany (viditeľná úľava) uf je to vonku

Ž: Aké bociany, vôbec ti nerozumiem, (grandiózne zmätene) chceš povedať, že ma priniesli bociany? To snáď ani nemyslíš vážne, veď je som sa narodila svojim rodičom, normálny pôrod, medicínsky dokázaný fakt (ukáže pod trup) a odtiaľto som vyšla.

M: Prečo ja? Rozmýšľam, prečo ti to nikto nepovedal?

Ž: Myslíš si, že ma týmto vyvedieš z miery?

M: Nie, nechcem ta vyviesť, chcem iba aby si už konečne vedela pravdu, prosím.

Ž: …a….(plačlivo) nerúcaj mi môj svet.

M: Prepáč, ale ak by som ti to nepovedal ja tak kto potom……hádam nie Ježiško?

Ž: Nie! (plač)….aj on!?

M: Vieš čo nechápem, že už aj sedemročné deti vedia, že darčeky im nekupujú rodičia, ale nosí ich Ježiško…..a ty?…..veď máš dvadsaťšesť (potichu) nechcem sa ti smiať, ale pochop, pravda už musela prísť, na tieto rozprávky si už stará.

Ž: Prečo si mi to povedal až teraz?

M: Ja? Ja? Veď už som ti to chcel povedať dávno, ale ty? Stále si žila len v tom svojom rozprávkovom svete, plnom pôrodov a kupovania darčekov.

Ž: Myslíš si, že ja za to môžem? Veď takto ma vychovávali rodičia.

M: Viem, viem, ale…aj tak mi to nejde do hlavy, veď už v šiestom ročníku, keď k nám prišiel Lukáš, pamätáš? Malý veľký chlap, on vtedy začal šíriť tie dospelácke reči o bocianoch, ale ty? Nikdy si ho nepočúvala, vždy si hovorila, že iba sa chce vytiahnuť a preto si vymýšľa.

Ž: Malé chlapča, ktoré sa chcelo tváriť dospelo. Kopu reči o zdravej výžive, tak na neho nezabudnem, možno, možno som ho mala aj počúvať.

M: Vidíš, hneď máš iný pohľad, ja som ho počúval hneď som mal jasno v tých bocianoch…….Vianoce prišli až neskôr. Tomu som proste dlho ani ja nechcel uveriť, že darčeky nosí Ježiško.

Ž: Prečo si potom tomu uveril?

M: Uvidel som ho ako dáva darčeky pod stromček.

Ž: Bola to pre teba asi studená sprcha.

M: (nádych) Uf, takto si ani nevieš predstaviť, rozplakal som sa z toho, že mi vlastní rodičia klamali. Preto som ti to konečne musel povedať, nechcel som aby si si myslela, že budeš rodiť

Ž: Tak ako je to s tými bocianmi?