Na družstve v Hornej Dolnej bol deň ako každý iný. Poľnohospodári sa ako vždy ráno dostavili do roboty, poopravovali niekoľko traktorov a dali nažrať dobytku. Tento deň pre nich nebol ničím výnimočným.
Rudo sa ako zvyčajne odobral do živočíšnej nakŕmiť prasatá. Zápach, ktorý zacítil, keď tam vošiel už vôbec nevnímal. Desiatky rokov, ktoré pri tých zvieratách robil si už navykol na všetko. Ale aj ten smrad je kultúra, čo si budeme nahovárať. Ak by tam vošla nejaká mestská cintľavka asi by jej z tých multikulturálnych rozdielov prišlo zle. Rudo rutinne nasypal do válovov krmnú zmes na oboch stranách, zaželal im pri odchode dobrú chuť a odobral sa ďalej. Kráčal smerom na vrátnicu pozrieť sa čo má napísané na práci. Jeho kroky boli rozvážne, bolo vidno že už ich má odchodených dosť. Prach sa víril okolo jeho čižiem a …
„Počujte, prečo ma sledujete“ zastavil sa a nahnevane pokračoval „veď celý tento cirkus má byť o tom prasati a nie o mne.“ Hmm, má pravdu, takže …
Prasa Stotridsaťštyri, bolo umiestnené v budove E. Na prvý pohľad obyčajné neodlišujúce sa od ostatných. Konformista ako sviňa, povedal by nezávislý pozorovateľ. To je pre nich typické, povedať o prasati, že je sviňa a nevidieť hlbšie do veci.
Stotridsaťštvorka ako ho nazývali ostatní, bol nonkonformista. Z chlievu išli na jeho adresu aj také prirovnania ako deviant a burič. To bola samozrejme pre neho zlá vizitka, keďže žil v takom uzatvorenom kibuci.
Dnes mali byť ináč voľby. Najdisciplinovanejší chliev z celého okresu sa starostlivo pripravoval na tú slávnostnú udalosť. Slama bola čerstvejšia ako v iné dni, podlaha čistejšia, všetko bolo lepšie ako vo všedný deň. Všetci demokraticky uvedomelí obyvatelia éčka, sa na voľbách chceli zúčastniť, iba Stotridsaťštvorka nie. On v tom nevidel zmysel, zjavne ho nadchli anarchistické reči, ktoré priniesli ovce z východu. Chcel lietať, byť slobodný. Už ho nebavilo viesť ten prázdny život, v tomto odpornom spoločenstve. Demokracia bola pre neho málo pokroková a zväzujúca. Chcel sa proti týmto voľbám rázne postaviť. Vedel, že bude zase zvolená najtučnejšia ovca z najsladšimi rečami. Najradšej by tých magorov nakopal do zadku. Bol však sám, všetci ostatní zase naleteli rečiam o väčšom prídele krmnej zmesi, ktorá bude vybavená ak dotyčného zvolia.
Počas volieb, kedy mali byť zvolený prezident chlieva z dvoch kandidátov, sa snažil kaziť ich priebeh. Pri požiadavke hlavného predsedu volebnej komisie Šesťnástky, aby sa vážené prasatá zoradili na strany, podľa toho koho chcú voliť, začal Stotridsaťštvorka prebiehať zo strany na stranu. Včetci už mali jasno, či sa pridajú ku Tridsaťpäťke alebo k Trojke a podľa toho sa aj rozostúpili. Len Stotridsaťštvorka chcel vyvolať rozčúlenie u ostatných a takto sa snažil sabotovať voľby.
„Ja sa neviem rozhodnúť,“ hovoril si to pre seba, ale pri tom sa snažil, aby ho všetci počuli. Naďalej behal a falošne bedákal „Neviem, neviem, neviem!“
V tom vykríkol jeden z voličov Trojky „ Pridaj sa k nám, Trojka ti má viac čo ponúknuť a určite aj my!“
Stotridsaťštvorka okamžite zastal a zakričal na predsedu „ Toto bol hrubý nátlak na moju osobu, v mene demokratického chlieva vás vyzývam, okamžite zastavte voľby!“ Ako to dokričal, rozbehol sa za tým prasaťom, zaťal päste a začal ho mlátiť „ Ja ti dám, ty korupčné prasa, mna si takto nekúpiš!“ Okamžite sa na jeho stranu začali pridávať ostatné prasatá, ktoré chceli voliť Tridsaťpäťku. Keďže voličov Trojky bola prevaha, strhla sa bitka, ktorú dejiny tohto chlieva nepamätali. Celé ovzdušie bolo naplnené slamou, ktorá lietala všade navôkol a znemožňovala čestné súboje. Aha krv …
„Obžalovaný Stotridsaťštyri vstaňte“ povedal z vážnym hlasom Trojka (mimochodom víťaz volieb a držiteľ zákonodárnej, výkonnej a súdnej moci), „uzhodol som sa na tom, že vaša sabotáž demokratických volieb, vážne narušila ich priebeh a ohrozila moje demokratické zvolenie za prezidenta. Moje demokratické rozhodnutie znie „Šunka.“